Začlenenie do ľudskej "svorky"

Casper prišiel domov keď mal 2 mesiace. Samozrejme najprv som čakala, kým sa zmieri so situáciou, že zmenil prostredie, má okolo seba nového človeka a mama ani súrodenci nikde. Ako som písala v inom príspevku, Casper bol v podstate za 3 dni zmierený so všetkým a začal mi dôverovať. Takže som zahájila socializáciu najprv s ostanými členmi rodiny, resp. "svorky", a išli sme navštíviť mojich rodičov. Keďže bolo leto a rodičia žijú v rodinnom dome, rozhodla som sa, že sa zoznámia vonku na záhrade. Casper hlavne ešte nemal zvládnutú hygienu, vonku bolo pekne a na terase bol aj dostatočný tieň pre šteniatko, takže som sa rozhodla pre záhradu. Rodičia majú tiež napozeraného Cesara Millana a ovládajú základy výchovy psa podľa jeho metód, takže vedeli, že pri príchode Caspera musia prvých pár minút dodržiavať pravidla No Look, No Touch, No Talk (Nepozerať sa mu do očí, Neoslovovať ho, Nedotýkať sa ho). Vopred som im povedala, aby mali pripravené v ruke maškrty. Prišla som s Casperom najprv na vôdzke, povodila som ho po celej záhrade, po terase, ukázala som mu kde má misku a svoj peliešok v tieni a potom som ho pustila na voľno. Všetko si pooňuchával, prišiel k ocinove a k mamine, ktorí sa nechali najprv oňuchať, nehladkali ho ani ho neoslovovali. Potom si Caspi pobehal trochu po záhrade a opäť sa vrátil k mamine a ocinovi. To už dostal od každého pohladkanie a keďže nevyskakoval, tak aj pamlsok, aby vedel, že za pokojné a submisívne správanie dostane odmenu. Dovnútra do domu som ho zatiaľ nebrala, lebo som chcela aby sa pekne v pokoji mohol pohybovať po záhrade a vyrovnať sa s novou situáciou bez stresu a bez ocikania celého domu :-) Toto sme praktizovali asi tak 10 dní, chodili sme na návštevu skoro každý deň, až sa tam Casper cítil ako doma. Po 10 dňoch už mal Caspi ako tak zvládnuté hygienické návyky, tak som sa rozhodla, že mu ukážem dom.
Základom bolo ho naučiť, aby nebehal von cez terasu dnu do domu, ani cez obývačku von na terasu a aby vedel, že dnu sa dostane iba cez predné dvere, kde mu stihneme utrieť labky a keď bude vonku napríklad blato, tak sa nestane situácia, že by cez terasové dvere vletel celý zablatený rovno do obývačky. Takže keď sme prišli, najskôr nasledovalo 10 minút pobehovanie na záhrade, aby sa trošku unavil a ďalej som postupovala presne podľa pravidiel, ktoré sme už zo 2 týždne praktizovali aj doma. Pekne pred dverami si sadnúť, počkať kým panička utrie labky a potom dá povel "voľno", aby mohol ísť do vnútra. Prvýkrát som ho ale mala pri vstupe do domu zapnutého na vôdzke, pretože základom je, že "vodca svorky" vchádza prvý. Postupovala som rovnako ako pri prvom dni, keď Casper prišiel domov. Povodila som ho po celom dome, do každej miestnosti som vošla aj vyšla ako prvá (je to preto, aby si pes nemal tendenciu privlastňovať teritórium ako svoje), ukázala som mu kde má svoj peliešok a kde má misky a potom som ho pustila na voľno. Všetko si pochodil a popozeral. Nechali sme otvorené dvere na terasu a zavreli sme iba sito. Keď chcel cez ne vyjsť von, tak som ho upozornila ako by ho upozornila aj sučka, a to šťuchnutím prstami do zátylku a povelom "tššš"! (úmyselne nepoužívam povel "fuj", lebo nechcem aby si môj pes myslel, že jeho meno je "fuj" alebo "nesmieš", keďže to sú v prvých mesiacoch najčastejšie povely, takže ich nahrádzam povelom "tšš"). Poctivo sme na neho vždy striehli a ani raz sa mu cez tie dvere nepodarilo vyjsť von ani zvonku prísť dnu. Keď bol väčší a mal už zvládnutú "odkladačku", tak vždy keď niekto cez tie dvere išiel, dostal povel "sadni" a "čakaj", a tým pádom pekne počkal, kým sa dvere otvorili aj zatvorili. Dnes automaticky keď prídeme, Caspi si sadne pred vchodové dvere, počká na utretie labiek a až potom ide dnu (až na pár pubertálnych výnimiek, keď sa rozhodne, že lepšie ako čakať na utretie je predsa pobehať si po záhrade a ja ho tam potom 20 minút presviedčam, aby išiel dnu).
Ďalším pravidlom je, že v obývačke nesmie ísť na gauč, ani spať u nikoho v posteli. Na začiatku mal párkrát tendenciu na sedačku vyskočiť, ale vždy bol upozornený, nasledovalo "tsch" a nikto ho na tú sedačku nikdy nepustil, takže toto Casper dodržiava dokonale a ani sa nepokúša toto pravidlo porušovať. Jeden jediný raz mu ocino dovolil ísť na kreslo a patrične sa mu to vypomstilo, keď potom Casper v noci hore vo svojom pelechu kňučal, až zišiel dole schodmi a zamieril  kam inam ako na kreslo. Našťastie ho za to pokarhal (slovne a štuchancom do zátylku), nikdy viac ho na to kreslo nepustil a milý Casper to už nikdy viac neskúsil. Samozrejme doteraz (vek 9.mesiacov) :-)
Snažili sme sa mu zakázať chodiť do kuchyne, viac-menej z bezpečnostných dôvodov, aby ho niekto neobaril alebo na seba niečo nezhodil, prípadne neoblízal nejaký saponát, lebo keď vám prerastený vipet vyskočí na linku, tak má hlavu pichnutú až v umývadle. Musím priznať, že tu chýbala dôslednosť a do dnešného dňa sa Caspi veselo motá po kuchyni, ale našťastie väčšinou funguje povel "von" a naveľa naveľa z nej vycúva.
Peliešok má cez deň dolu na medzi obývačkou a kuchyňou, odkiaľ má prehľad o všetkom. Väčšinou tam ide, keď chce mať pokoj. Inak je najobľúbenejšie miesto na maminom drahom koberci pod stolom, kam si samozrejme znáša všetko, či už sú to hračky alebo maškrty a ja len čakám, kedy budem musieť ísť kupovať nový :) Ak zostávame aj na noc, Caspi má peliešok v chodbe medzi izbami. Prvú noc to bola  jedna veľká Caspiho "žúrka", keď sa každú pol hodinu budil a kňučal a chodil kontrolovať raz mňa, raz rodičov. Asi o 4tej ráno potom konečne zaspal a bol pokoj až do 9tej, kedy sa chodí bežne venčiť.  Ďalší krát už to zvládol a spokojne si zvykol, že tam je jeho miesto na spanie. Možno aj tým, že nebol ani doma zvyknutý spať v posteli sa ani tu nikomu do postele netlačil a pekne rešpektoval svoje miesto. Toto je ale situácia, keď som tam s ním nocovala aj ja. O tom, ako si Casper zvykal, keď panička odišla a bol na strážení, napíšem v ďalšom príspevku o odlúčení.
Kým si zvykal, párkrát sa mu zadarila nehoda, ale nič tragické a myslím, že si zvykol rýchlo. Dnes má Caspi 9 mesiacov a všetko až na tú kuchyňu funguje absolútne spoľahlivo. Preto odporúčam, skôr ako psa privediete do nového prostredia, na ktoré chcete aby si dlhodobo zvykol, ujasnite si pravidlá, hranice a obmedzenia, ktoré od psa chcete, aby dodržiaval. Ak budete svedomití a vytrvalí hlavne počas prvého roka, kým je pes mladý, následne prechádza pubertou a skúša Vás, máte na celý zvyšok Vášho života so psíkom podľa mňa vyhrané a položili ste si základ pre bezproblémové spolužitie a vzájomné rešpektovanie sa. Aspoň tak to vnímam ja a Casper mi to zatiaľ len potvrdzuje.