Začlenenie do ľudskej "svorky"

Casper prišiel domov keď mal 2 mesiace. Samozrejme najprv som čakala, kým sa zmieri so situáciou, že zmenil prostredie, má okolo seba nového človeka a mama ani súrodenci nikde. Ako som písala v inom príspevku, Casper bol v podstate za 3 dni zmierený so všetkým a začal mi dôverovať. Takže som zahájila socializáciu najprv s ostanými členmi rodiny, resp. "svorky", a išli sme navštíviť mojich rodičov. Keďže bolo leto a rodičia žijú v rodinnom dome, rozhodla som sa, že sa zoznámia vonku na záhrade. Casper hlavne ešte nemal zvládnutú hygienu, vonku bolo pekne a na terase bol aj dostatočný tieň pre šteniatko, takže som sa rozhodla pre záhradu. Rodičia majú tiež napozeraného Cesara Millana a ovládajú základy výchovy psa podľa jeho metód, takže vedeli, že pri príchode Caspera musia prvých pár minút dodržiavať pravidla No Look, No Touch, No Talk (Nepozerať sa mu do očí, Neoslovovať ho, Nedotýkať sa ho). Vopred som im povedala, aby mali pripravené v ruke maškrty. Prišla som s Casperom najprv na vôdzke, povodila som ho po celej záhrade, po terase, ukázala som mu kde má misku a svoj peliešok v tieni a potom som ho pustila na voľno. Všetko si pooňuchával, prišiel k ocinove a k mamine, ktorí sa nechali najprv oňuchať, nehladkali ho ani ho neoslovovali. Potom si Caspi pobehal trochu po záhrade a opäť sa vrátil k mamine a ocinovi. To už dostal od každého pohladkanie a keďže nevyskakoval, tak aj pamlsok, aby vedel, že za pokojné a submisívne správanie dostane odmenu. Dovnútra do domu som ho zatiaľ nebrala, lebo som chcela aby sa pekne v pokoji mohol pohybovať po záhrade a vyrovnať sa s novou situáciou bez stresu a bez ocikania celého domu :-) Toto sme praktizovali asi tak 10 dní, chodili sme na návštevu skoro každý deň, až sa tam Casper cítil ako doma. Po 10 dňoch už mal Caspi ako tak zvládnuté hygienické návyky, tak som sa rozhodla, že mu ukážem dom.
Základom bolo ho naučiť, aby nebehal von cez terasu dnu do domu, ani cez obývačku von na terasu a aby vedel, že dnu sa dostane iba cez predné dvere, kde mu stihneme utrieť labky a keď bude vonku napríklad blato, tak sa nestane situácia, že by cez terasové dvere vletel celý zablatený rovno do obývačky. Takže keď sme prišli, najskôr nasledovalo 10 minút pobehovanie na záhrade, aby sa trošku unavil a ďalej som postupovala presne podľa pravidiel, ktoré sme už zo 2 týždne praktizovali aj doma. Pekne pred dverami si sadnúť, počkať kým panička utrie labky a potom dá povel "voľno", aby mohol ísť do vnútra. Prvýkrát som ho ale mala pri vstupe do domu zapnutého na vôdzke, pretože základom je, že "vodca svorky" vchádza prvý. Postupovala som rovnako ako pri prvom dni, keď Casper prišiel domov. Povodila som ho po celom dome, do každej miestnosti som vošla aj vyšla ako prvá (je to preto, aby si pes nemal tendenciu privlastňovať teritórium ako svoje), ukázala som mu kde má svoj peliešok a kde má misky a potom som ho pustila na voľno. Všetko si pochodil a popozeral. Nechali sme otvorené dvere na terasu a zavreli sme iba sito. Keď chcel cez ne vyjsť von, tak som ho upozornila ako by ho upozornila aj sučka, a to šťuchnutím prstami do zátylku a povelom "tššš"! (úmyselne nepoužívam povel "fuj", lebo nechcem aby si môj pes myslel, že jeho meno je "fuj" alebo "nesmieš", keďže to sú v prvých mesiacoch najčastejšie povely, takže ich nahrádzam povelom "tšš"). Poctivo sme na neho vždy striehli a ani raz sa mu cez tie dvere nepodarilo vyjsť von ani zvonku prísť dnu. Keď bol väčší a mal už zvládnutú "odkladačku", tak vždy keď niekto cez tie dvere išiel, dostal povel "sadni" a "čakaj", a tým pádom pekne počkal, kým sa dvere otvorili aj zatvorili. Dnes automaticky keď prídeme, Caspi si sadne pred vchodové dvere, počká na utretie labiek a až potom ide dnu (až na pár pubertálnych výnimiek, keď sa rozhodne, že lepšie ako čakať na utretie je predsa pobehať si po záhrade a ja ho tam potom 20 minút presviedčam, aby išiel dnu).
Ďalším pravidlom je, že v obývačke nesmie ísť na gauč, ani spať u nikoho v posteli. Na začiatku mal párkrát tendenciu na sedačku vyskočiť, ale vždy bol upozornený, nasledovalo "tsch" a nikto ho na tú sedačku nikdy nepustil, takže toto Casper dodržiava dokonale a ani sa nepokúša toto pravidlo porušovať. Jeden jediný raz mu ocino dovolil ísť na kreslo a patrične sa mu to vypomstilo, keď potom Casper v noci hore vo svojom pelechu kňučal, až zišiel dole schodmi a zamieril  kam inam ako na kreslo. Našťastie ho za to pokarhal (slovne a štuchancom do zátylku), nikdy viac ho na to kreslo nepustil a milý Casper to už nikdy viac neskúsil. Samozrejme doteraz (vek 9.mesiacov) :-)
Snažili sme sa mu zakázať chodiť do kuchyne, viac-menej z bezpečnostných dôvodov, aby ho niekto neobaril alebo na seba niečo nezhodil, prípadne neoblízal nejaký saponát, lebo keď vám prerastený vipet vyskočí na linku, tak má hlavu pichnutú až v umývadle. Musím priznať, že tu chýbala dôslednosť a do dnešného dňa sa Caspi veselo motá po kuchyni, ale našťastie väčšinou funguje povel "von" a naveľa naveľa z nej vycúva.
Peliešok má cez deň dolu na medzi obývačkou a kuchyňou, odkiaľ má prehľad o všetkom. Väčšinou tam ide, keď chce mať pokoj. Inak je najobľúbenejšie miesto na maminom drahom koberci pod stolom, kam si samozrejme znáša všetko, či už sú to hračky alebo maškrty a ja len čakám, kedy budem musieť ísť kupovať nový :) Ak zostávame aj na noc, Caspi má peliešok v chodbe medzi izbami. Prvú noc to bola  jedna veľká Caspiho "žúrka", keď sa každú pol hodinu budil a kňučal a chodil kontrolovať raz mňa, raz rodičov. Asi o 4tej ráno potom konečne zaspal a bol pokoj až do 9tej, kedy sa chodí bežne venčiť.  Ďalší krát už to zvládol a spokojne si zvykol, že tam je jeho miesto na spanie. Možno aj tým, že nebol ani doma zvyknutý spať v posteli sa ani tu nikomu do postele netlačil a pekne rešpektoval svoje miesto. Toto je ale situácia, keď som tam s ním nocovala aj ja. O tom, ako si Casper zvykal, keď panička odišla a bol na strážení, napíšem v ďalšom príspevku o odlúčení.
Kým si zvykal, párkrát sa mu zadarila nehoda, ale nič tragické a myslím, že si zvykol rýchlo. Dnes má Caspi 9 mesiacov a všetko až na tú kuchyňu funguje absolútne spoľahlivo. Preto odporúčam, skôr ako psa privediete do nového prostredia, na ktoré chcete aby si dlhodobo zvykol, ujasnite si pravidlá, hranice a obmedzenia, ktoré od psa chcete, aby dodržiaval. Ak budete svedomití a vytrvalí hlavne počas prvého roka, kým je pes mladý, následne prechádza pubertou a skúša Vás, máte na celý zvyšok Vášho života so psíkom podľa mňa vyhrané a položili ste si základ pre bezproblémové spolužitie a vzájomné rešpektovanie sa. Aspoň tak to vnímam ja a Casper mi to zatiaľ len potvrdzuje.

Naše nové "kamošky"...

...alebo ako Caspi daroval paničke na Valentína Giardie :-)

No začnem od začiatku. V podstate priebežne od októbra (vek. 5 mesiacov) sa s Casperom ťahali striedavo oblačno stále hnačky. Ráno bola konzistencia vždy dobrá a väčšinou v priebehu dňa sa to zhoršovalo až to bola voda. Najprv som si myslela, že to je normálne, veď je to chrt a vonku vždy lieta ako na baterky, tak sa mu proste hýbu črevá a do rána sa to vždy ustálilo. Nič iné mu okrem tých hnačiek nebolo, ale keďže predsa len 5.mesačné šteňa pravidelná hnačka dosť vysiluje a môže dôjsť k dehydratácii, tak som išla pre istotu veterinárovi. Urobilo sa základné vyšetrenie a v podstate sa nič nezistilo. Psík nebol ani dehydrovaný ani nemal teplotu. Vytlačili mu rektálne žľazy, ale aj tie boli v poriadku a neboli upchané. Keďže som si nebola vedomá toho, že by vonku alebo doma požral niečo nebezpečné, čo by mohlo tieto dlhodobé hnačky vyvolať, tak veterinár skonštatoval, že to bude rozhádzanou črevnou mikroflórou a nasadili sme prášok Aptus Aptobalance, čo je prášok z morských rias na vyrovnanie rovnováhy črevnej mikroflóry (180 g 8,41 EUR). Dávkovanie 3 odmerky denne (sypala som mu to na granule) po dobu 5 dní a potom na kontrolu.

Začalo sa to upravovať, na tretí deň hnačka ustúpila úplne. Takže na kontrole nebolo čo viac riešiť a zhodli sme sa, že to teda bolo rozhádzanou črevnou mikroflórou. 

Asi po týždni sa hnačky znova vrátili s rovnakým scenárom. Tak sme išli opäť veterinárovi. Opäť základná prehliadka, opäť nič. Veterinár celkovo skonštatoval, že psík sa všeobecne javí ako "svrbivý", čo je v podstate pravda, lebo Casper sa stále okusoval. On bol schopný si strčiť do papuľky celú labku a ohryzávať si ju, alebo nechty si hrýzol na zadných labkách a je pravda, že sa dosť hrýzol aj po tele, ale keď som ho vždy prezrela, žiadne parazity typu blchy ani kliešte nemal. Pripisovala som to šteňacej hre, že to je pre neho asi zábava alebo čo. Veterinár vyjadril podozrenie na Giardie a tak sme mali 3 dni zbierať "šulce" (takže vždy ráno, lebo inak by som sa tvrdého šulca nedočkala) a potom odniesť na kliniku na vyšetrenie. Zároveň mu predpísali špeciálne granule na citlivé trávenie Roayl Canin Gastrointestinal a že teda uvidíme aké budú výsledky. 

Výsledky prišli negatívne (začiatok Novembra 2010) na akékoľvek parazity a hnačka pri tých diétnych granuliach opäť ustúpila. Tak sme usúdili, že teda to bude asi citlivým žalúdkom a milý Casper bude asi trochu precitlivelý na žrádlo. Keď Casper dožral tie granule (cca 2 týždne) tak ja v dobrom, že chudák pes má citlivé trávenie, kúpim mu holistické krmivo, ktoré neobsahuje žiadne konzervačné ani chemické prísady. Tak som googlovala a radila sa, až som sa v tom zamotala úplne. Každopádne som si nechala poradiť od pani čo chová greyhoundov a kúpila som BeckersBeste Tiernahrung pre šteňatá od 9. týždňov. Casper na to veselo prešiel, po hnačke ani stopy, až začal jedného krásneho večera vypúšťať plyny zo svojho malého bruška. A to som teda ešte nezažila. Keď si prdol, sám odchádzal z miesta a ja som z tej miestnosti doslova utekala (v 2-izbovom byte takmer niet úniku). Bohužiaľ aj frekvencia sa začínala stupňovať. Pohľady susedov, keď som vystúpila z výťahu, v ktorom Casper čo to povypúšťal, ani nebudem opisovať. Akurát som mala koncom novembra odčervovať, tak som sa v rámci prechádzky s Casperom zastavila u veterinára pre tabletky. A milý Casper čo urobil v ambulancii...našťastie bolo pani veterinárke hneď jasné, že to vypustil pes. Poradila mi aby sme skúsili opäť nasadiť ten prášok Aptus Aptobalance na 5 dní, alebo zmeniť granule. Nechcela som Casperovi v takom krátkom období zase meniť granule, tak som nasadila na 5 dní prášok. Bohužiaľ nepomohlo a postupne sa do týždňa opäť vrátili hnačky, ale v menšom rozsahu. Absolvoval v tom čase aj očkovania, tak som si myslela, že aj z toho to možno má. Potom tie hnačky opäť ustúpili. Od konca januára sa zase vrátil starý scenár, tak sme išli opäť na kliniku. Pani veterinárka pozrela spätne celú anamnézu, skonzultovala s kolegyňou a tentokrát sme dostali za úlohu zbierať vzorky 5 dní a potom odniesť na vyšetrenie. Medzitým Casperovi predpísali novú diétu Royal Canin Sensitivity Control, čo znamená, že 6 týždňov iba granule a konzervy z tejto rady, žiadne maškrty, aj na cvičáku musíme používať ako motiváciu granule. Po 5 dňoch som odniesla vzorky a po 8 dňoch diéty sme išli na kontrolu. Hnačky opäť asi po 3 dňoch čo bol na diéte ustúpili, ale bohužial tentokrát boli výsledky pozitívne a 14.2.2011 mi oznámili, že Casper má nové "kamošky" v brušku s názvom Giardie. Vyriešia to antibiotiká, predpísali mu Entizol, 250 mg, 1,5 tbl. ráno a večer, využívať celé balenie, potom dva dni pauza a opäť zbierať a doniesť na kontrolu. Zatiaľ pokojný režim a samozrejme poctivo odpratávame infikované hovienka do určených smetiakov. Všetko by sa malo preliečiť a byť zase v poriadku, tak uvidíme ako to dopadne.

A kto sú vlastne Casperove nové "kamošky"? Giardia intestinalis je parazit - bičíkovce, spôsobujúcu ochorenie giardióza. Ide o ochorenie črevného traktu u zvierat a u človeka. Ochorenie sa prejavuje hlienovitými nekrvavými hnačkami s veľkým obsahom tuku. Klinické príznaky sú výraznejšie u mladých jedincov a u dospelých má väčšinou asymptomatický priebeh (Giardia je vraj parazit prítomný u "každého druhého psa", ale u dospelých psov nemá žiadne prejavy). Ďalším prejavom môžu byť kožné problémy alebo alergie na potravu (čo by vysvetľovalo Casperove hryzenie sa). Postihnutý jedinec chudne a trpí nechutenstvom (v Casperovom prípade to neplatilo). Ochorenie sa prejavuje nálezom cýst mikroskopickými technikami a vyšetrenie je potrebné niekoľkokrát zopakovať, pretože cysty sú vylučované nepravidelne (presne Casperov prípad, keď v novembri boli výsledky negatívne a vo februári pozitívne, ale podľa prejavov už mal parazita pravdepodobne v novembri). Prenos na hostiteľa sa uskutočňuje cystami, ktoré prežívajú mimo tela hostiteľa, väčšinou v znečistenej vode alebo potrave. Pes sa najčastejšie nakazí napitím kontaminované vody. Požrané cysty sa potom v tráviacom trakte menia na trofozoity, ktoré parazitujú na sliznici tenkého čreva. V hrubom čreve sa potom opäť menia na cysty, ktoré sú spolu s trusom vylučované do vonkajšieho prostredia a sú infekčné. Keďže sa prenáša periorálne, psi sa pravdepodobne nenakazia vzájomne pri bežnom kontakte, iba ak by si požrali navzájom výkaly, čoho som teda ešte našťastie nebola svedkom. Najčastejšie sa pes nakazí kontaminovanou vodou, čo je presne prípad Caspera, ktorý bohužiaľ vonku stále pije z mláky, napriek tomu, že mu so sebou na prechádzkach nosím čerstvú vodu, z mláky asi chutí lepšie a bohužiaľ nie vždy sa mi tomu podarí zabrániť, nakoľko momentálne u neho prevláda pubertálny syndróm "selektívnej hluchoty". Podľa slov veterinárky sa kedysi hovorilo že tento parazit sa prenáša aj na človeka, ale v dnešnej dobe to vraj nebolo nijako dokázané a v podstate prenos vylúčila, resp. existuje minimálne pravdepodobnosť prenosu. Príznakmi zatiaľ netrpím, takže všetko v poriadku. Čo sa týka prevencie, kedysi sa vraj proti tejto pliage šteňatá bežne očkovali, ale dnes sa tá vakcína už prestala vyrábať, dôvod mi nie je známy. Takže mi z toho vychádza, že musím Caspera odnaučiť piť zo špinavých mlák (mission impossible) a pri najmenšom podozrení začať zbierať "vzorky". Prvé 3 tabletky už má Casper za sebou a dúfam, že "kamošky" Giardie už balia kufre. Konečne bude u nás doma čerstvý vzduch a vonku tvrdé šulce! :-)

Preprava psíka v aute

Ako budem Caspera voziť v aute som riešila dosť dlho, nakoľko som bola rozhodnutá, že ho chcem rozhodne naučiť na prepravku, ale zároveň mám Škodu Fabia :-) Nakoniec sa mi podarilo nájsť prepravku, ktorá je určená pre hatchback autá a akurát sa mi zmestí do auta do kufra, s tým, že som vybrala sedacie časti zadných sedadiel, sedadlá sklopila a Casper nastupuje cez zadné dvere.

Naučiť psa na prepravku je podľa mňa absolútne praktické a hlavne najbezpečnejšie riešenie. V prípade havárie alebo prudkého brzdenia psík nelieta v aute hore-dole, ale prepravka ho ako tak ochráni. Zároveň, ak si zvykne sa voziť v prepravke, príjme ju ako svoje miesto a v prípade potreby, či už na výstave alebo na agility pretekoch budete môcť prepravku jednoducho vybrať z auta a psík v nej bude bez problémov oddychovať, bez toho aby bol v strese z cudzieho prostredia, lebo prepravku bude poznať a vnímať ako svoje bezpečné miesto. Zároveň je to praktické, lebo po dvojhodinovej prechádzke v lese psíka domov prepravíte v prepravke, ktorú potom vysprchujete a nemusíte dávať tepovať poťahy v celom aute :-) A síce s tým nemám konkrétne skúsenosti, ale vraj veľmi dobre funguje aj prípade, ak máte psíka "likvidátora", tak ho v prípade Vašej neprítomnosti môžete nechať doma v prepravke, aby ste ochránili svoj nábytok, topánky, stoličky, stoly, vankúše, atď. Samozrejme do prepravky v tomto prípade treba dať aj misku s vodou. Úprimne si to ale neviem predstaviť na dlhšie ako jednu hodinu, ak s tým má niekto skúsenosti, budem rada, ak ich napíše do komentára k tomuto príspevku.
No každopádne do auta-combi je výber prepravky oveľa jednoduchší a psík môže nastupovať pohodlne cez kufor. Ja som to vyriešila ako som už opísala, síce to znamená, že tým pádom okrem Caspera a mňa už môžem v aute voziť len jednu osobu + batožinu, ale zatiaľ mi to neprekáža.
Čo sa týka naučenia psíka zvyknúť si na prepravku, postupovala som vždy rovnako, ako som opísala v príspevku Casperov príchod domov. Nikdy som ho tam netlačila na silu, ale vždy som dovnútra hodila maškrtu, tak aby to videl, dala som povel "miesto" a čakala som, kým do nej vojde sám a dobrovoľne v nej zostane ležať, bez toho aby sa stále pokúšal vyliezť a až potom som zavrela mriežku. Čo sa od neho chce pochopil pomerne rýchlo, ale vopred upozorňujem, že ma to stálo veľa trpezlivosti. Niekedy nastupovanie trvalo 5 minút, niekedy 25 minút. Úplne si zvykol asi po dvoch týždňoch každodenného nacvičovania. Dnes má takmer 9 mesiacov a bez problémov zvláda aj niekoľkohodinové cesty v aute, s tým, že väčšinu cesty prespí alebo ticho pozoruje okolie. Občas protestuje pri nastupovaní, hlavne ak má práve v zornom poli nejakú peknú sučku, ale teraz už väčšinou funguje zvýšenie hlasu a povel miesto. Samozrejme mimo "pubertálnych záchvatov rebélie", ktorými momentálne Casper trpí :-)
Inak si na prepravku absolútne zvykol, keď bol úplné šteniatko pomáhala mu prekonať stres z cudzieho prostredia, lebo vedel, že do nej môže kedykoľvek vojsť a je to jeho bezpečné miesto. Dnes už v nej občas strúha aj takéto opičky:

Casperov príchod domov

Pre Caspera som išla s ocinom 30.7.2010 do Žiaru nad Hronom, aby sme ho priniesli domov do Bratislavy. Samozrejme doma už ho čakal "peliešok", misky, zopár hračiek a rozložene kartóny v chodbe :-) Čo sa týka prepravy psíka v aute, rozhodla som sa pre prepravku (viď príspevok Preprava psíka v aute).
Riadila som sa podľa Cesara, DVD vol. 3 Mastering Leadership Series, podľa ktorého pri prvom stretnutí so šteňaťom, ale aj cudzím psom treba dodržiavať pravidlo Nedotýkať sa, Neosloviť, Nepozerať sa do očí. Umožníte tak psovi, aby sa lepšie sústredil na zoznámenie, nerozrušíte ho dotykom ani nadšením v hlase ani nevyprovokujete priamym pohľadom do očí. Pes sa tak bude môcť pri zoznámení sústrediť na čuch a nerozruší sa tak veľmi, ako keby ste ho zároveň hladkali, nadšene na neho rozprávali a pozerali sa mu priamo do očí. Pes v prvom rade vníma svet čuchom, potom zrakom a nakoniec sluchom. Ak sa zoznamujú ľudia, podajú si ruky a slovne sa predstavia. Vo vnímaní psa to znamená prísť, nechať sa očuchať a až potom nasleduje ďalšia komunikácia. Ak prídete k šteniatku alebo k cudziemu psovi a hneď sa mu pozeráte priamo do očí, nadšene ho hladkáte a všetko patrične komentujete, je to ako keby Vás pri zoznamovaní cudzí človek zrazu nadšene objal, chytil na ruky, vybozkával, vyštípal Vás za obidve líca a ešte pri tom výskal od radosti. Ja osobne by som reagovala teda riadne zmätene a ak by v tom pokračoval, prešlo by to do podráždenosti a nechuti ďalej s týmto človekom komunikovať, čo sa v podstate rovná tomu, ak pes pri nedodržaní pravidla Nedotýkať sa, Neosloviť a Nepozerať sa do očí zareaguje vrčaním, podráždenosťou, zľakne sa a utečie alebo naopak sa nadmerne rozruší a tým pádom prestáva byť pokojný a submisívny. Takže pri prvom kontakte s Casperom som sa snažila toto dodržať a úprimne je to dosť ťažké, ak prídete do miestnosti, v ktorej pobehuje päť krásnych šteniatok, hryzú Vám šnúrky od topánok a snažia sa na Vás vyskočiť. Takže som sa snažila si ich nevšímať, počkala som kým Casper prišiel ku mne, oňuchával ma, potom zase odbehol, pribehol, atď. Rozprávala som sa počas toho s chovateľkou a až po chvíli keď znova pribehol som sa k nemu sklonila, pomaly ho pohladkala, zobrala na ruky atď.
Ďalším krokom bolo dať Caspiho do prepravky a previezť do Bratislavy. Keď sme vyšli von bol celkom pokojný. Držala som sa Cesarových rád a najprv sme išli na 10 minútovú prechádzku. Teda skôr to bola snaha o prechádzku, lebo samozrejme som netrafila veľkosť obojku a bol mu veľký, takže to skôr vyzeralo tak, že Casper sa motkal po tráve pri mne na veľkom obojku a ja som striehla aby sa mi z neho nevyvliekol :-) No každopádne sme sa potom vrátili späť k zaparkovanému autu, vedľa ktorého bola pripravená prepravka v ktorej sa mal Caspi viesť. Podľa rád psa nesmiete dávať dovnútra nasilu, ale počkať, kým sa sám poddá a dobrovoľne v prepravke ostane. A pes má teda nekonečnú trpezlivosť, ale v tomto prípade musíte mať proste väčšiu trpezlivosť vy, nikam sa neponáhľať, veď v podstate nič neurýchlite. Takže som do prepravky nahádzala postupne maškrty, aby videl, že keď vojde dnu, tak si ich môže vziať. Caspi tam ochotne hneď vliezol, ale na to aby som mohla zavrieť mriežku som potrebovala, aby v tej prepravke aj dobrovoľne ostal. Takže nasledovalo naťahovanie, keď sa Casper snažil vyskočiť, ja som ho prstami štuchla do zátylku, ako to robí suka, keď napomína svoje štence a použila som povel "Tšš"!. Caspi sa na to vždy stiahol späť do prepravky, a za chvíľu sa zase pokúsil vyliezť. Postupne sa chvíľa kým vydržal v prepravke predlžovala a keď už v nej zotrval dlhšie (aspoň pár sekúnd), dala som mu vždy odmenu. Nakoniec si v prepravke pokojne ľahol a nesnažil sa viac dostať von, takže som zavrela mriežku, prepravku sme naložili  do auta a vyrazili sme na cestu domov. Celé to trvalo asi 10 minút. Hneď ako sme vyrazili sa ešte v prepravke chvíľu hral s hračkou, čo som mu tam predtým vložila a zaspal. Inak celú cestu do Bratislavy prespal, občas sa prebral, zakňurkal, lebo už zistil, že je preč od mamy a zase zaspal. Ani sme ho nemuseli venčiť.
Po príchode domov sme vybrali prepravku z auta a otvorili mriežku. Ukázala som Casperovi rukou aby vyšiel, on vyskočil a išli sme na prechádzku. Ocino mi medzitým vyniesol všetky veci hore do bytu a išiel domov, takže sme s Casperom zostali sami, čo je naša "základná svorka". Tie prechádzky pred uložením do prepravky a pred príchodom psíka do bytu majú slúžiť na to, aby sa psík fyzicky aj mentálne unavil a tým pádom bol pokojnejší, keď ho konfrontujete s novou situáciou, v ktorej od neho budete požadovať, aby bol submisívny. Pre šteňa je 10-15 minútová prechádzka až až.
Hneď od prvého momentu je šteniatku potrebné stanoviť pravidlá, hranice a obmedzenia. Do nového prostredia, resp. do bytu musí človek vždy vojsť ako prvý, aby Vás pes musel nasledovať. Dominantný pes tak nebude mať tendencie si územie privlastňovať a podobne. Takže som otvorila dvere a než sme vstúpili do bytu som počkala, kým Caspera prestane zaujímať rohožka, moje šnúrky a sadne si, čo v podstate pochopil hneď. Vošla som ako prvá a na vôdzke som  ho vyzvala, aby ma nasledoval, takto sme sa prešli po celom byte, do každej miestnosti som vždy vošla a vyšla z nej ako prvá a Casper ma nasledoval. Potom som mu dala dole obojok, poukazovala mu misky, peliešok, pohrali sme sa a zaspal. Celú túto procedúru prepravy a privítania v novom byte Casper zvládol na jednotku, ešte som sa tešila, že ani si nevšimol, že tu nemá súrodencov a mamu a ako pekne všetko robí. No to som ešte netušila, že hneď po zobudení bude Casper celú noc a nasledujúce dva dni stále plakať za mamou. Nepomáhalo nič, ani handrička s pachom jeho mamy, ani hrať sa, ani mojkať, ani maškrtky. Najhoršie to bolo tú prvú noc, ďalší deň už sa to zlepšovalo, ale vonku sa stále nechcel pohnúť z miesta a kňučal, až som z neho bola zúfalá a mala som pocit, že všetky Cesarove rady sú mi na nič a toto malé šteniatko ma nikdy neprijme. Snažila som sa zostať pokojná, aby Caspi nevnímal okolo seba žiadny stres. Kamarátka ma ukľudnila, že to je úplne normálne a niektorí psíkovia plačú aj týždeň. Potom sa to v nedeľu zlomilo a Casper ma začal všade nasledovať ako môj tieň, síce ešte pokňurkával, ale už mi začal aspoň dôverovať a už som vedela, že bude dobre. Prišiel domov v piatok večer a v podstate v nedeľu poobede už bol v pohode a prestal plakať.
Podľa mňa ten spôsob príchodu domov podľa Cesarových rád sa oplatil. Caspera som do ničoho na silu nenútila, ale vždy som počkala, kým si na novú situáciu zvykne sám, či už to bolo zoznámenie alebo prepravka. Myslím, že bol tým pádom oveľa pokojnejší a celý príchod domov prebehol bez problémov a bez toho, aby mal nejakú veľkú traumu z toho, kam zrazu ide a s kým to ide.

Prvý spánok doma vo svojom peliešku

 

Prvá prechádzka v sobotu ráno

  

A takto už sa vyvaľoval v pelechu v nedeľu večer :)

Mláčky, šulce a iné "radosti"

Od momentu kedy Casper prišiel domov mu to trvalo dva týždne, keď pochopil, že doma sa nič nevypúšťa ani nevytláča, ďalšie dva-tri týždne mu ešte občas sem-tam ušlo, ale v podstate zhruba po mesiaci a pol odkedy prišiel domov už poslušne všetky potreby vykonával vonku. Musím ale priznať, že veľkou zásluhou je hlavne jeho povaha, lebo Casper je veľký fajnovec na čistotu. On sa hnusí dokonca aj sám sebe ak sa náhodou povracia v aute do svojej prepravky :-)
Kam sa má chodiť venčiť som ho učila metódou pochvaly a nie trestu. Neviem už presne kde som to čítala, ale v podstate ten autor tvrdil, že nie je dobré psa trestať alebo na neho kričať, ak to urobí doma, pretože si môže myslieť, že vyprázdňovanie ako také je niečo zlé. Pes si v podstate veľmi rýchlo aj bez fyzického trestu dokáže spojiť činnosť, za ktorú dostane odmenu a činnosť, za ktorú ju nedostane. Chrty sú veľmi vnímavé a citlivé psy, obzvlášť na fyzické tresty, takže žiadne pohlavky novinami ani šticovanie za kožu na krku neprichádzalo do úvahy. Na začiatku som jednoducho vyložila kartónom celú chodbu až ku vchodovým dverám. Chodili sme von vždy tú istú hodinu ráno, na obed, večer a pred spaním na malé prechádzky. Medzi týmito pravidelnými prechádzkami sme išli von aby spravil čo potrebuje vždy cca 15 minúť po jedle, hneď ako sa zobudil alebo keď sme sa dohrali, lebo to sa mu takmer vždy pohli črevá. Vždy keď sa vonku vycikal alebo vytlačil "šulec", dostal kostičku, vychválila som ho slovne a dotykom. Ak to spravil doma, samozrejme žiadnu odmenu nedostal, ale ani trest. Proste som bez slova po ňom upratala. On sa mi väčšinou hneď začal motať popod nohy a keď videl, že ho ignorujem, žiadne pohladkanie, len bez slova utieram handrou zem, tak to bol pre neho dostatočný trest. Ak som ho náhodou prichytila priamo pri čine, dôrazne som povedala "Casper, NIE". Zároveň som sa snažila všímať si na ktoré miesta na kartónoch ciká najčastejšie a tie som nechávala, s tým že ostatné kartóny som pomaly odstraňovala. Asi po dvoch týždňoch sme skončili na jednom "kartóniku", ktorý bol tesne pri dverách, a keď už som videla, že sa pohol jeho smerom, tak som ho brala na ruky a hneď von a tam odmena. Potom už som odstránila aj ten posledný kartón a asi po mesiaci už v pohode vydržal do pravidelných prechádzok. Veľkou výhodou bolo, že Casper prišiel domov v lete a veľa času sme trávili vonku na záhrade, kde vždy dostal odmenu a pochvalu keď si "cikol" alebo vytlačil "šulec", takže si to celkom rýchlo dokázal v tej svojej hlavičke pospájať. Problém bol jedine v novom prostredí, ak sme išli niekde na návštevu, tak tam sem-tam niečo vyparatil, ale v podstate v 4 mesiacoch už nerobil ani to. Sama som bola prekvapená, ako rýchlo sa to naučil a rozhodne každému môžem len odporúčať. Je síce pravda, že ja som s ním bola prvý mesiac 24 hodín denne a nie každý toľko času môže psíkovi na začiatku venovať, ale jednoznačne to stojí za to.

 

Všeobecne o výchove

Takže Casper sa narodil v máji  a zhruba v marci už bolo rozhodnuté, že to bude on. Tak som zahájila ďalšiu fázu googlovania, čítania a študovania, tentokrát o výchove psa. Nechcela som opakovať chyby, ktoré som urobila pri Aretke, a tak som si začala urovnávať, na čo sa treba sústrediť. Žiadne žobranie, žiadne spanie v posteli, žiadny gauč, naučiť zvládnuť transport v aute, zabrániť agresivite, atď...
Až ma raz ocino upozornil na reláciu, ktorá chodí každý piatok o 9tej večer na National Geographic. Vtedy som prvýkrát počula o Cesarovi Millanovi, Znalcovi psej duše. Áno, sú ľudia, ktorí jeho techniky uznávajú a sú ľudia, ktorí s nimi naopak nesúhlasia. Ja som si  napozerala všetky epizódy, ktoré boli dovtedy zverejnené, pozrela som si celú sériu jeho 6 DVD Mastering Leadership Series a rozhodla som sa, že Caspera budem vychovávať podľa jeho metód.

Pokúsim sa tu opísať princípy výchovy podľa Cesara a z ktorých ja vychádzam od prvého momentu, kedy som sa s Casperom stretla. Hneď na začiatok treba povedať, že Cesar nie je tréner psov, ale skôr niečo ako psychológ. Neučí psov povely sadni, ľahni, ku mne, zostaň, ale učí skôr človeka, ako správne viesť psa, aby bol jeho život vyrovnaný a ich spolužitie tým pádom bezproblémové. Vysvetľuje ako pes myslí a ako sa chová, ako funguje princíp svorky a ako si vytvoriť vedúcu pozíciu vodcu svorky.

Základnou myšlienkou je, že pes je pes, a nie človek. Ak si psa poľudšťujeme, škodíme tým hlavne jemu, lebo mu neumožňujeme byť tým, čo v prvom rade je, a to je PSOM. Veľa majiteľov psíkov sa ku svojim psov chová ako k deťom. Cesar odporúča pozerať sa na svet očami psa. Krásne oblečky, pekne zabalené a najdrahšie krmivo ani milionárska vila nezaručujú, že pes bude šťastný. Pravidelný pohyb, silný a rozhodný vodca svorky a prejavy lásky zo psa spravia pokojné a vyrovnané zviera.


Pes je zviera od prírody určené žiť vo svorke. Je pre neho prirodzené nasledovať vodcu svorky a rešpektovať ho. Sú psy, z ktorých sa v prírode stanú prirodzení vodcovia svorky a sú dominantní. A sú psy, ktorí sú prirodzene submisívni a nasledujú vodcu svorku. Pri spolunažívaní človeka a psa je najdôležitejšie, aby pozíciu vodcu svorky vždy zastával človek. Aj v prípade psa, ktorí má dominantné sklony a nie je prirodzene submisívny. Pes vždy nasleduje rázneho vodcu, ktorí vyžaruje pokojnú a pozitívnu energiu a nie vodcu, ktorý je podráždený, nervózny a kričí. Podľa Cesara musí vodca svorky vždy vyžarovať pokojnú a asertívnu energiu. Asertívna neznamená nervózna ani agresívna. Byť pokojný a asertívny znamená mať vždy súcit, ale zároveň mať všetko v tichosti pod kontrolou. Hnev a agresivita sú v psích očiach prejavom, že situáciu nemáme pod kontrolou. Samozrejme, to sa ľahko povie, ale v praxi je to ťažké. Napr. Práve ste prišli z prechádzky, vonku je kopec blata a idete psíkovi umyť labky. Samozrejme, že od rána nič nestíhate a za 20 minút máte byť na stretnutí. Ako naschvál pes neposlúcha, neustále sa driape z vane von až sa mu z nej nakoniec podarí celému mokrému vyskočiť, keďže ste si v tom zhone nezavreli za sebou dvere do kúpeľne tak už dávno stihol mokrý obehať celý byt a práve sa s pôžitkom vytiera o váš koberec s dlhým vlasom v obývačke, aby sa usušil a vám práve pretiekol pohár trpezlivosti, najradšej by ste po ňom začali hádzať všetko čo je po ruke a kričať na plné hrdlo aby okamžite prestal. Nepomôžete si. Táto istá situácia sa zopakuje o pár dní neskôr, keď sa nikam neponáhľate, nikto Vás od rána nestihol naštvať a vyzerá to na celkom príjemný deň. Prídete z prechádzky, psíka vkladáte do vane, psík poslušne stojí, počká, kým ho doumývate a postavíte na uterák, nechá si v pokoji utrieť packy a osušiť sa, dostane odmenu za to, že bol taký dobrý a spokojne ide na svoje miesto (t.j. otierať si zvyšné mokré chlpy do spomínaného koberca :-)).
Prečo zrazu poslúchal? Lebo jeho pán-vodca svorky-bol pri kúpaní pokojný, asertívny, nešla z neho žiadna nervozita ani podráždenosť, ktorá by sa na psíka prenášala, nekričal, takže psík nebol zmätený a pánov pokoj a pozitívna energia mu dali pocit, že sa nedeje nič zlé a môže mu pri danej nepríjemnej činnosti - pri sprchovaní - plne dôverovať. A ako hovorí Cesar, pokojný a sumbisívny pes je základom pre šťastný a vyrovnaný život psíka a v konečnom dôsledku aj jeho pána. Pes musí byť od prírody vyrovnaný - ako pokojný a submisívny nasledovník vodcu, ktorý je vyrovnaný fyzicky, lebo má pravidelný pohyb, psychicky, pretože má stanovené pravidlá, hranice a obmedzenia a emocionálne, pretože mu vodca svorky preukazuje svoju náklonnosť. Ak pes nemá vo svojho majiteľa dôveru ako v silného a rozhodného vodcu svorku, je zmätený, akú úlohu vo svorke vlastne zohráva. Pes, ktorý nemá jasno v tom, kto je vodcom, má obavy, či je svorka schopná prežiť, takže sa začne snažiť a dopĺňať chýbajúce prvky vodcovstva vo svorke, často chybne. Môže to spôsobiť agresiu, úzkosť, strach, posadnutosť alebo rôzne fóbie.

Zhrnutie na záver teda je, že pre udržanie šťastného a vyrovnaného psa podľa Cesara existujú tri hlavné pravidlá:
Pohyb, výcvik a náklonnosť - a presne v tomto poradí. Väčšina majiteľov svojim psom prejavuje iba náklonnosť alebo im tieto tri veci poskytujú v nesprávnom poradí.

• Pohyb - zobrať psa minimálne na hodinovú prechádzku denne a venčiť ho správnym spôsobom (vypustiť psa na hodinu na dvor za domom nie je venčenie).
• Výcvik - definovať pre psa pravidlá, hranice a obmedzenia a vyžadovať ich dodržiavanie.
• Náklonnosť - odmena pre psov a pre človeka, ale až ak pes dosiahol pokojný a submisívny stav v rámci "svorky".

Takže toto sú princípy, ktoré sú podľa mňa logické a odzrkadľujú prirodzené chovanie psa. Preto som sa rozhodla pre tento spôsob výchovy a v ďalších príspevkoch budem opisovať, ako sa mi (ne)podarilo získať a (ne)udržať pozíciu vodcu svorky :-)

Výber psa: Prečo Whippet?

Prečo som sa rozhodla pre whippeta? V podstate to bola náhoda, ale musím sa priznať, že výber rasy bol u mňa asi dvojročný proces. Kedysi som mala sučku stredného bradáča, Aretku, ktorá bola síce anjelik, ale asi s desiatimi diablami v tele. Dnes už viem, že minimálne za tých 9 diablikov som mohla ja, a preto som sa tentokrát pri výbere psa rozhodovala trochu inak.
Vedela som, že nechcem mať doma povahu teriéra, takže Jack-Russel teriéry, foxteriéry a všetky podobné rasy vypadli. Podmienkou bolo, že nechcem mať v byte veľké plemeno, niečo menšie ako labrador, ale zároveň väčšie ako čivava do kabelky. Takže sa do užšieho výberu dostal francúzsky buldoček. Keďže ale žijem športovo aktívny život, chcela som psíka, ktorý bude zvládať aj športovú záťaž a to v prípade buldočka neprichádzalo do úvahy, jedine ak by dostal čestné miesto v košíku upevnenom na kormidle bicykla. Takže som hľadala ďalej, chvíľu som rozmýšľala nad poľovným plemenom, ale to som hneď zavrhla, lebo som vedela, že nemám možnosti v takom psíkovi rozvíjať a podporovať jeho danosti. Potom prišli na rad borderkólie a austrálske pastierske psy, ale na to som si v podstate ako neskúsený "psíčkar" netrúfla, rovnako to platilo aj pre adoptovanie psíka z útulku. Takže som tápala ďalej a raz mi kamarátka (skúsená chovateľka írskych vlkodavov) navrhla, že veď predsa whippet je pre teba ideálny pes. Priznám sa, že dovtedy som o whippetovi nikdy nepočula, tak som začala googlovať, čítať a pozerať obrázky a o rase bolo rozhodnuté.

Charakteristika whippeta:
Whippet je chrt strednej veľkosti veľmi podobný svojmu "bratrancovi" greyhoundovi. Bol vyšľachtený na konci 19. storočia krížením greyhounda, talianskeho chrtíka a teriéra. Jeho meno je odvodené z angl. "whip it", čo vyjadruje rýchly pohyb. Whippet je inteligentný, živý, milujúci a učenlivý. Tento oddaný spoločník je doma pokojný a tichý. Pri cvičení whippeta sa nesmú používať hrubé techniky, pretože sú fyzicky aj mentálne veľmi citliví. Pri tréningu často zavádzajte novinky, aby ste si udržali ich pozornosť. Najlepšie výsledky dosiahnete, ak do tréningu zahrniete hry a beh. Veľmi dobre sa znášajú s deťmi. Whippeti sú čistotní, prakticky nemajú žiadny zápach, starostlivosť o nich je jednoduchá a sú nekomplikovanými spoločníkmi na cestách. Sú to dobré strážne psy a pri styku s cudzími osobami môžu byť odmeraní. Ak majú príležitosť, prenasledujú mačky a iné malé zvieratá, pretože sú to lovci. S inými psami sa však znášajú veľmi dobre. Whippet je šprintér, ktorého neprekoná žiadny iný pes, dokáže okamžite zrýchliť na maximálnu rýchlosť a s obrovskou flexibilitou sa otáčať a skrútiť do tých najkrkolomnejších polôh. Whippet potrebuje odhodlaného, sebavedomého a vytrvalého vodcu svorky, aby ste predišli problémovému chovaniu. Psy sú psy a nie ľudia. Uistite sa, že dokážete podporovať ich prirodzený inštinkt. Sú citliví na chlad, pretože nemajú podkožný tuk. V byte sú pokojní, potrebujú však pravidelní výbeh a rezké prechádzky. Je vynikajúci pretekár na dostihoch, na krátke vzdialenosti dokáže za niekoľko sekúnd dosiahnuť rýchlosť až 60 km/hod. Whippet má talent na lov, stráženie, dostihy, agility a coursing.


Ďalší kameň úrazu prišiel, keď som sa rozhodla, že nechcem psíka s preukazom pôvodu, čiže "bez papierov". Prišlo mi zbytočné za psa zaplatiť tisíc euro, keď sú ich plné útulky. A ako som zistila, bez papierových whippetov je pomenej, resp. v čase môjho hľadania žiadny. Tak som rozhodla, že by bolo ideálne si zobrať šteniatko, ktoré nemôže byť uchovnené napr. kvôli nejakej vrodenej poruche a poprosila som kamarátku-chovateľku chrtov, aby mi dala vedieť, ak sa taký vrh naskytne. Uplynulo ďalšieho pol roka a stále nič. Tak som sa rozhodla sadnúť za počítač a začať hľadať v inzerátoch v súkromnej inzercii. A tak sa stalo, že sme sa s Casperom našli :-)
Narodil sa 31.5.2010 a je od chovateľky zo Žiaru nad Hronom, ktorej sučka whippetka Britney mala práve vtedy nepapierový vrh. Prišiel na svet ako posledný zo 6 šteniatok, ale jedol a rástol aj za troch a tak sa stalo, že dnes v 8. mesiacoch váži 16 kg a veľkosťou patrí k "menším greyhoundom" :-) Povahovo bol od malička veľmi vnímavý, čulý, a prirodzený vodca svorky pre ostatné šteniatka.

A o tomto psíkovi je celý tento blog. Rozhodla som sa podeliť o svoje strasti a radosti pri jeho začlenení do našej rodiny, pri výchove, výcviku a pri všetkom, čo spolu zažívame. Naša rodina už jedného "nevyrovnaného" psíka zažila a nie je nič frustrujúcejšie, ako keď je vodcom svorky v domácnosti pes. Keby vtedy existovala cvičiteľka psov Victoria Stillwell alebo znalec psej duše Cesar Millan, vedela by som ako na to, resp. kde robím chyby a ako ich napraviť. Preto, ak tento blog niekomu pomôže a poučí sa z mojich chýb, aby sa nemusel učiť na svojich a mne umožní vymieňať si skúsenosti s ostatnými majiteľmi, tak splní svoj účel :-)