Niekto mi v noci vymenil psa....alebo Casper "hormónik".

Tak ako som sa nedávno tešila z príchodu jari a pekného počasia, tak nám jar priniesla aj prvé útrapy. Casper má necelých 10 mesiacov a úspešne sme prežili jesenné obdobie hárania sučiek. Mal vtedy približne 5 mesiacov a jediné, čo sa dialo, že mu raz večer strašne opuchli guľky. Do rána to moc neprešlo, tak som išla veterinárke. Celkom vtipná príhodka, oznámiť veterinárovi, že vášmu psovi opuchli "gule" a vy neviete čo s tým. Tak spravili všetky možné vyšetrenia a výsledok bol, že to má z toho, že hárajú suky a on proste nevie, čo s hormónmi, tak sa mu to takto prejavuje. Super. Našťastie sa to stalo len asi 2-krát a v priebehu ďalšieho dňa mu to vždy odpuchlo. V správaní som si nevšimla žiadne výrazné zmeny, akurát sa spustili nekonečné rituály pri venčení, ak sme náhodou prechádzali okolo miesta, ktoré pred nami už označkovala nejaká sympatická sučka. Majitelia psov-samcov teraz presne vedia o čom hovorím, nepríčetný pohľad, cvakanie zubami, slintanie, atď. Trvalo to možno týždeň a potom to prešlo, prestalo slintanie aj opuchy. A s príchodom jari to tu máme zas, ale asi tak 20x horšie. Pred pár dňami som sa zobudila a niekto mi v noci proste vymenil psa. Stal sa z neho uzlíček nervov, ktorý celý deň prechodí medzi balkónom a vchodovými dverami, vonku na prechádzke sa nevie sústrediť na nič iné, len aby označkoval každý centimeter, cez ktorý prejde a ak náhodou na prechádzke stretneme suku a náhodou aj hára, tak po príchode domov milý Casper síce zaľahne na svoje miesto, ale kňučí, sem tam sa prejde hore-dolu a zase kňučí a kňučí, až ho to potom prestane baviť a zaspí. On sa chudák ale nedokáže uvoľniť ani v spánku a keď zaspí, väčšinou zo sna začne strašne mľaskať alebo mu tečú sliny tak, že pod seba naslintá regulérnu mláčku. Radšej ani nechcem vedieť čo sa mu sníva. Našťastie nemám problémy, že by mal tendencie značkovať si byt, ani sa na ničom a na nikom nesnaží odbavovať (okrem tej hárajúcej sučky), ale dnes už mi ho bolo fakt ľúto, keď na ňom vidím, aký je prepnutý a nedokáže sa ani zahrať so svojou obľúbenou hračkou. Keď má záchvaty kňučania, jediné čo funguje je hlboký nádych a výdych, aby som neprišla o nervy, pošlem ho na miesto a väčšinou to skôr či neskôr prestane. Zistila som, že pomáha, aj keď má v tomto období zvýšenú fyzickú záťaž, lebo vtedy už mu neostávajú sily doma vymýšľať, ale hneď zaspí. Dnes to naozaj vyšpičkoval a ja už som mala čo robiť, aby si to neodniesol, ale našťastie som sa uvedomila, že za to môže jedine príroda a nerobí to cielene. Pes je "naprogramovaný" každého pol roka nakrývať a keď nemôže, tak sa to niekde musí odzrkadliť. V jeho prípade je to nervozita a neustále napätie, niekto bojuje s prehnaným značkovaním v domácnosti, iní majitelia zase s "odbavovaním" sa psa na všetkom, čo mu príde pod labky. Keď sa tak pozerám na svojho "vymeneného" psa, len sa utvrdzujem v tom, že moje rozhodnutie pre kastráciu je správne, samozrejme nie hneď, ale až keď dosiahne úplnú dospelosť (väčšinou 12 mesiacov). Nemám v pláne, aby Casper nakrýval, nie je chovný pes a nevidím dôvod, aby sa každého pol roka takto mentálne a evidentne aj fyzicky trápil. Zajtra mám pre neho pripravenú hodinu agilitu, čo dúfam, že aspoň na chvíľu privolá jeho pozornosť a fyzicky ho unaví. Pevne verím, že môj pokojný a vyrovnaný pes sa mi zase čoskoro vráti do svojho tela a v napätí očakávam ďalšie pubertálne výkyvy, ktoré nás ešte čakajú a sama sebe želám pevné nervy :-)