Trošku som to tu zanedbávala, ale nebolo teraz moc času, lebo vyšlo slniečko, konečne opadla hnusná zima a s Casperom sme trávili veľa času vonku na prechádzkach. Paničke samozrejme potom zostával ledva čas na prácu a nie na písanie blogov :-)
Dnes na mňa asi doľahlo to pekné počasie a jarná atmosféra a rozhodla som sa podeliť sa o svoju radosť, že som sa rozhodla svoj život zdieľať so psom a napriek dlhému váhaniu to bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som mohla urobiť. Áno, mnoho ľudí sa nad tým možno pozastaví s myšlienkou „veď to je len pes“ a bohužiaľ som vďaka tejto téme nevedomky prišla aj o zopár "priateľov". Casper môj život ale zmenil o 180 stupňov. Pes nerieši minulosť, ani čo bude zajtra, pes prežíva prítomnosť a teší sa z každého práve prežívaného okamihu. Vždy keď s ním idem do prírody a pustím ho na voľno, pozorujem ako pobehuje, naháňa imaginárne myšky pod listami, kope jamy, pribehne ku mne, odbehne k ďalšej vykopanej jame, šteká a vidím na ňom, že má radosť. Nemyslí na to, že včera dostal vynadané, lebo rozhrýzol tenisku, nemyslí na to, že zajtra ho čaká očkovanie u veterinára, myslí na to, ako sa mu dobre behá, ako by najlepšie chytil toho bieleho motýľa čo mu poletuje okolo hlavy a ide z neho taká pozitívna energia, že sa nedá, aby sa ňou človek tiež "nenakazil". Naučila som sa, že nervozitou a krikom nič nedosiahnem, iba ak Casperovu nervozitu a zmätenosť. Môj život je zrazu vyrovnanejší, prestali ma trápiť veci z minulosti a žijem prítomnosťou, neriešim, čo by bolo keby, ale snažím sa užívať si všetko čo prichádza. Venujem Casperovi veľa času a hlavne prvých 8 mesiacov som sa poctivo venovala všetkému čo sa dalo, aby sa z neho stal socializovaný, vyrovnaný a šťastný pes. Pre niektorých v mojom okolí to bolo možno nepochopiteľné, že sa celý môj život a voľný čas odohrával iba okolo psa, ale ja mám vďaka tomu psa, ktorý netvrdím, že je dokonalý, ale môžem s ním kamkoľvek ísť, nemá problémy so správaním (zatiaľ J), nebije sa, nie je agresívny, ja rešpektujem jeho potreby a on rešpektuje mňa. Samozrejme bojujeme s pubertálnymi záchvatmi hlavne selektívnej hluchoty, ale sme na najlepšej ceste to zvládnuť. Aby som niekoho možno vyviedla z omylu, môj pes nie je ten typ rozmaznaného domáceho miláčika a lá čivava. Nespí v posteli, nedostáva jedlo od stola, nemá problém zostať doma sám a nemusím mu k tomu púšťať televízor ani rádio, nenosím ho v kabelke z krokodílej kože ani mu na noc neobliekam pyžamko. Neznamená to, že je menej šťastný, ani to neznamená, že dostáva o to menej lásky. Blízki priatelia aj rodina nás už berú ako zohranú dvojku, prežívali a žijú to s nami od začiatku a dokonca aj "nepsíčkari" sa radi škodoradostne zasmejú na každej "lumpárine", čo Casper vyvádza. Nerozhodla som sa pre psa preto, aby bol doma 8 hodín zatvorený kým som v práci a potom som mu to cez víkendy vynahrádzala, ani som sa nerozhodla pre psa, aby mi nahrádzal dieťa či kamarátku, ale som sa rozhodla pre psa, ktorý bude mojim verným spoločníkom, pes je pes a nie človek, ak ľudia psa poľudšťujú a snažia sa z neho spraviť štvornohého človeka so srsťou, ubližujú tým predovšetkým psovi. Áno, je to živá bytosť za ktorú mám zodpovednosť a áno, samozrejme, že v záchvatoch lásky ho stískam a dostáva „pusinky“, ale psovi treba umožniť byť hlavne psom a žiť vo vyrovnanej svorke, inak vznikne problém. Tak ako mi on dáva rovnováhu, pozitívnu energiu a každý deň ma niečím novým prekvapí, či už je to odhryznutý roh stoličky, alebo zvládnutý nový povel, tak sa mu ja snažím vracať jeho lásku a rešpekt, aby mal naplnený a vyrovnaný život. Pes sa stal mojím novým "koníčkom" a nebudem preháňať, ak poviem, že aj zmyslom života. Beháme, skáčeme cez prekážky, chodíme na cvičáky, stretávame sa so psími aj paničkinmi kamarátmi a myslím, že sme na najlepšej ceste podľa Cesara Millana časom dosiahnuť spokojnosť a vyrovnanosť psa a aj majiteľa. Najnovšie táto téma začala zasahovať aj do môjho profesijného života a ak všetko pôjde ako má, budú si môcť aj ľudia na Slovensku kupovať Cesarove knižky vo svojom rodnom jazyku. Ale nepredbiehajme. Každopádne, každému, kto sa rozhodne zdieľať svoj život so psom, odporúčam zvážiť metódy Cesara Millana a hlavne, či budete mať dostatok času sa psíkovi hlavne počas prvých dvoch rokov venovať. Ak áno, vrelo odporúčam a už sa neviem dočkať, keď spolu s mojou rodinou niekedy v budúcnosti bude vyrastať aj malá psia svorka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára