Exercise, discipline, affection...alebo zahájenie korčuliarskej sezóny.

Konečne sa zlepšilo počasie, Casper už prestal rásť a otvorili sa mi nové možnosti pre nové aktivity s Caspim. Momentálne mám rozčítanú Cesarovu knižku Cesar´s Way a ako v nej, tak aj vo svojom seriáli Cesar presadzuje návod pre šťastný a vyrovnaný život každého psa, ktorý sa skladá z troch základných vecí: fyzická aktivita, výcvik a prejav lásky. Ideálnou aktivitou, ktorú využíva Cesar je korčuľovanie na kolieskových korčuliach. Vo svojej svorke má 30-40 psov a každý pes s ním denne absolvuje približne 20 minút na korčuliach. Naraz dokáže korčuľovať s 10 psami, takže jazdu opakuje niekoľkokrát, kým každý pes nepríde na radu.

V prvom rade ide o fyzickú aktivitu pre psa, ale zároveň aj o výcvik, pretože pes by sa mal počas korčuľovania prirodzene snažiť udržiavať tempo s vodcom svorky a nepredbiehať ho. Je to pre neho to isté, ako keby žil vo voľnej prírode a svorka by sa práve presúvala v rámci teritória na iné miesto. Svorka drží pokope a nasleduje vodcu, kam ich zavedie. Cesar tvrdí, že pre psa je to zábava, keď môže bežať popri svojom vodcovi v rovnakom tempe. Po príchode domov svojich psov odmení vodou a nastane čas kŕmenia, nasleduje oddych a vtedy je ideálny čas, keď svojim psom, môže prejaviť dotykom svoju lásku, keď sú pokojní a vyrovnaní. Takto dostávajú všetky tri základné veci (fyzická aktivita, výcvik a prejav lásky) v tom správnom poradí.

Tak prišiel rad aj na Caspera a klasický beh alebo prechádzku v lese, či naháňanie loptičky som vymenila za korčuľovanie. Išli sme na petržalskú hrádzu, ale hneď ráno, aby ešte nebola preplnená ľuďmi, keďže som netušila, ako bude naše prvé korčulovanie vyzerať a v podstate som od ťahania po úskoky stranou očakávala všetko. Casper je zvyknutý so mnou chodiť behávať, ale málokedy je vtedy zapnutý na vôdzke, skoro vždy je pustený na voľno, sem-tam si odbehne, ale v podstate sa stále drží pri mne. Na hrádzi som ale nemala odvahu ho pustiť na voľno, aby ho nezrazil nejaký cyklista alebo auto, ktoré sa tam občas mihne. Tak som obula korčule, Caspera zapla do popruhov a vyrazili sme. Po prvých metroch popruhy povolili, zostala mi v ruke vôdzka s popruhmi pripnutými na opačnej strane a vyškerený Casper, ktorý zostal stáť meter odo mňa a čakal, čo sa bude diať. On totiž kým sme došli na hrádzu stihol v aute obhrýzť tie popruhy natoľko, že sa zlomila pracka, ktorá mu ich upína okolo hrudníka a pri napnutí sa povolila. Takže pokus číslo dva, zapla som ho na klasický kožený obojok pre chrtov a vyrazili sme. Najprv som išla pomaly, aby si zvykol, čo sa bude diať. Milo som bola prekvapená, Caspi veselo poskakoval pri mne ako srnka, neťahal ani mi nebehal pod korčule. Sem tam sa mykol alebo prebehol poza mňa, keď zbadal niekde na opačnej strane psa alebo niečo, za čím by za normálnych okolností odbehol, ale keď som šklbla vôdzkou pochopil, kde sa má držať. Sem-tam som stratila rovnováhu a už som sa videla na zemi s rozbitými kolenami, ale našťastie bez ujmy. Na prvýkrát sme išli iba 25 minút a striedala som rýchle tempo s pomalým a sem-tam som dávala oddych (nie, Casper oddych nepotreboval :-). Do leta to ešte vyladíme a verím, že to bude ideálna aktivita na skoré letné rána, keď sa Casper vybehá, kým ešte nebude vonku 30 stupňov a zvyšok dňa prespí v chládku na svojom petržalskom balkóne :-)