Počas spoločného prvého roku sme si prešli s Caspim odlúčením od jeho "maminky", základnou výchovou, socializáciou, pokročilým výcvikom, prvými záchvatmi puberty, paničkinou zúfalosťou nad Gašparovými záchvatmi selektívnej hluchoty, prvými chorobami a úrazmi, spoločným tréningom Agility a všetkými Casperovými vylomeninami, aké za ten jeden rok dokázal vymyslieť. Pre mňa je to úžasný psík, je bezproblémový, je socializovaný, poslúcha (v rámci výskytu háravých feniek v jeho blízkosti) a myslím, že na pár vecí, na ktorých ešte musíme popracovať, je to vyrovnaný a štastný pes. Ešte stále ma dokáže niečim prekvapiť a rozosmiať ma a môj život neuveriteľne zmenil a obohatil. Môžem len zopakovať svoje slová, ktoré som už písala v niektorom z predchádzajúcich príspevkov, že rozhodnúť sa pre život s Casperom bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. Myslím, že keby sa niekto opýtal Caspiho, povedal by, že žije v spokojnej a vyrovnanej "svorke", že najradšej má behanie na korčuliach, pedigree pal taštičky s králičím mäskom, svoju polku gauča, ale panička by mohla častejšie zabúdať šunčičku na kuchynskej linke :-)
Prikladám krátke video ako Casper za ten rok rástol a dospieval:
...všetko najlepšie Casper!!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára