Ako sa skončila Casperova kariéra s názvom "Hormónik"...

Keďže mám doma psa-samca, odkedy som ho priniesla domov som riešila otázku kastrácie. Či tomu Caspera v budúcnosti podrobiť alebo nie. Keďže som predtým mala sučku a s pohlavným správaním psov som mala minimálne skúsenosti, pustila som sa do prieskumu a pri každej možnej príležitosti som sa vypytovala majiteľov kastrovaných psov na ich názor.

KASTRÁCIA  ÁNO/NIE?

Názor Cesara Millana na túto vec je viac než jasný. Kastráciu psov podporuje v každom smere, sám dal vlastné šteňa vykastrovať, keď mal približne 8 mesiacov. Hlavným dôvodom pre kastráciu u Cesara je, že ak to nie je pes, ktorý má možnosť každého polroka nakrývať suku, je potrebné psa vykastrovať. Pes je od prírody naprogramovaný, aby každého polroka nakryl suku. Ak nemôže, často nadbytočné hormóny bývajú príčinou nežiaduceho správania typu „značkovanie“ aj na tých najnevhodnejších miestach, nakrývanie všetkého, čo príde pod "labky", agresivita v dôsledku frustrácie, atď.  Podľa Cesara teda psovi viac-menej kastráciou uľavíte, nebude frustrovaný, ak nebude môcť každého pol roka splniť svoje "poslanie". Vedľajším dôvodom je aj to, že pomáha predchádzať rôznym ochoreniam semenníkov. Jedným z posledných dôvodov je, aby sa zbytočne nepodporovalo množenie psov bez preukazu pôvodu, keďže takých sú plné útulky. Primárne sa mi tento názor zdal logický, v podstate kastráciou odstránite pudové správanie psa a umožníte mu život neriadený nadbytkom hormónov, ak mu nedokážete umožniť splnenie jeho prirodzenej potreby.  Ok, takže "bod pre kastráciu".

Začala som hľadať informácie na internete a stretla som sa s podobnými názormi, niektoré však podporovali kastráciu iba v prípade, ak už u psa došlo k nežiaducemu správaniu v dôsledku frustrácie. Čiže prípady kastrácie 5 a viac ročných psov, ktorí zrazu začali byť agresívny, prípadne utekajú alebo „nakrývajú“ nohu každej návšteve. U niektorých kastrácia pomohla k zmene, u iných nie. Ok, „neutrálny bod“.

Nasledovala informačná návšteva u veterinára. Ten mi nekompromisne oznámil, že zdravého psa v žiadnom prípade nevvkastruje a viac sa so mnou nebavil. Pri odchode som sa cítila ako vrah psov a na dlhšiu dobu som si s otázkou kastrácie dala pokoj, veď ešte času dosť.

Potom prišiel rad na Badooshka, nášho psieho kamaráta. Kastráciu absolvoval vo svojich štyroch rokoch.  Čiastočne aj preto, že do jeho svorky pribudla sučka Babinka a čiastočne aj za účelom zmeny správania. Po kastrácii si jeho majiteľka zmenu správania nevie vynachváliť. Vraj má menej dominantné sklony, je sústredenejší a pokojnejší. Ja ako pozorovateľ to môžem len potvrdiť. Badooshka poznám od malička a vo svojich 4 rokoch to bol pes, ktorý prestal byť hravý, jeho pozornosť sa upriamovala na potvrdzovanie dominancie v každom teritóriu, kam prišiel, v dôsledku čoho často vznikali bitky. Pár mesiacov  po kastrácii sa Badoo veselo preháňal s Casperom a s Babe za loptičkou v parku, ak sa dnes stretne so psom, bez problémov sa oňuchajú a je pokoj. Je mi jasné, že pri kastrácii psa v neskoršom veku nemusí prísť k žiadnej zmene správania, ale napriek tomu je Badoo pre mňa ďalší "bod pre kastráciu".

Podobné príhody som sa dozvedela od rôznych „psíčkarov“. U niektorých kastrácia pomohla zamedziť pravidelné značkovanie domáceho "teritória“, vrátane papúč majiteľa. U iných si konečne mohli po kastrácii volať domov návštevy, lebo sa nemuseli báť, že im ich pes hneď poskáče po nohe. Boli aj také prípady, u ktorých kastrácia až tak nepomohla, ale musím povedať, že to boli všetko psi, ktoré podstúpili kastráciu po 6. roku.

Medzitým som sa stretávala s názormi, že preboha kastrácia, veď to je zásah proti prírode, týranie psa a podobne. Môj logický argument, ktorý ma pri tejto príležitosti vždy napadol, či nie je proti prírode, že pes nemôže každých 6 mesiacov plniť svoju potrebu, na ktorú ho sama príroda naprogramovala. Ak viem, že mu to ako jeho majiteľka nebudem schopná zabezpečiť, je pre mňa z tohto pohľadu kastrácia prirodzená cesta, ako zabrániť nahromadeniu hormónov a "zrodeniu" frustrovaného psa. Mám ho teda radšej nechať aby ho trápili hormóny, lebo to tak chce príroda?

Samozrejme som sa stretla aj so značným počtom majiteľov psov, ktorí neboli kastrovaní a nikdy v tejto súvislosti nevznikol žiadny problém.  Alebo mi o ňom nepovedali.

Ako som písala v predchádzajúcich príspevkoch o Casperovi - hormónikovi, tak som sa na základe všetkých týchto informácií rozhodla PRE preventívnu kastráciu. V Casperovom prípade skutočne nie je čo riešiť. Keď sa hára nejaká sučka u nás v dome, týždeň nežere, celé dni preleží pri dverách, vonku nič iné nerobí, len vylizuje každú "cikanicu", slintá, po návrate domov kňučí, nedokáže sa upokojiť, dokonca slintá a kňučí aj zo spánku. Na agility keď mu počas parkúru náhodou niečo zavonia z iného rohu, zastaví sa pred prekážkou, odbehne si označkovať dané miesto a vráti sa ako keby sa nič nedialo, veď len malú pauzičku sme si dali predsa. V týchto svojich najvyšpičkovanejších chvíľach je to v podstate neovládateľný necvičiteľný pes absolútne oddaný záchvatu selektívnej hluchoty. Ja viem a chápem, že je v puberte a po určitom veku sa to u psa upokojí, ale zároveň nemusí. Vyvrcholilo to, keď sme na jednej prechádzke stretli sučku,  ktorá sa milému Casperovi zapáčila.  V pohode sa pozdravili, ja som ho musela samozrejme odtiahnuť na vôdzke preč a išli sme ďalej. Potom opäť dostal voľno, naháňal sa s ostatnými psami a asi po polhodine som si všimla, že sa opäť míňame na opačnej strane lúky s tou spomínanou sučkou.  Asi tak za 5 minút si to všimol aj Casper,  na moje prekvapenie nedal zdrhačku okamžite, ale pekne to zamaskoval vychádzkou za najbližší strom až zrazu pozerám a psa nikde. Dovtedy vždy aj  keď zmizol z dohľadu na prvé, druhé zavolanie sa hneď odniekadiaľ vynoril a bez problémov prišiel. Teraz sme mohli s kamoškou vyvolávať koľko sme chceli, psov nikde. Trvalo to pár minút,  až nakoniec dobehol. Dám ruku do ohňa za to, že tu sučku dobehol a toľko sa pri nej obsmŕdal, až ho odtiaľ majiteľka vypoklonkovala a vtedy sa on hormónik spamätal, že by sa k paničke mal vrátiť.

MOŽNOSTI

Moje rozhodnutie pre kastráciu sa tým definitívne potvrdilo a objednala som sa na konzultáciu, tento krát k novej veterinárke. Zdieľala môj názor, čo sa týka kastrácie psa, ale informovala ma aj o možnosti tzv. chemickej kastrácie.  Ide o vpichnutie hormónov do tela samca,  ktoré pôsobia proti prirodzeným hormónom – aplikácia antitestosterónovej injekcie. Využíva sa napríklad v prípade, ak si majiteľ nie je istý, či kastrácia zmení príslušné správanie psa. Aplikuje sa každého pol roka, jej účinok však väčšinou trvá 3 mesiace. Nie vždy je účinná a k vedľajších účinkom patria zvýšená chuť do jedla a zmena farby srsti v mieste vpichu injekcie. Je to pomerne drahá záležitosť, jedna aplikácia stojí okolo 60-80 EUR a je potrebné ju každých 6 mesiacov obnoviť. Je to vhodná alternatíva, ak máte chovného psa a zároveň doma aj sučku, tak sa dá táto metóda využiť ako „dočasná antikoncepcia“, po ktorej prerušení sa reprodukčná schopnosť psa opäť obnoví. Upozornila ma však, že boli aj prípady kedy psi napriek chemickej kastrácii suky nakryli. Keďže Casper nie je chovný pes a želaný je celoživotný účinok, v mojom prípade bolo najrozumnejšie riešenie „klasická kastrácia“. Približná cena pre psa stredného vzrastu nižšie uvedenou metódou je okolo 230 EUR. Keďže Casper je chrt a u nich bývajú problémy s narkózou, táto cena zahŕňa všetky predoperačné vyšetrenia, inhalačnú narkózu,  monitorovanie počas celého zákroku, potrebný materiál, pooperačnú liečbu - antibiotika, analgetika, atď. Bežný spôsob kastrácie bez odstránenia miešku klasickou narkózou stojí okolo 60 EUR.

KEDY KASTROVAŤ?

Ku kastrácii sa pristupuje v čase, keď pes dosiahne sexuálnu vyspelosť, obyčajne okolo šiestich mesiacov veku (fáza podobná dospievaniu ľudí) a hocikedy potom. Po konzultácii s veterinárkou sme u Caspera počkali, kým bude mať 1 rok.  Zdôrazňujem, že v mojom prípade to bolo preventívne rozhodnutie, aby sa pes zbytočne netrápil, keďže mu nedokážem umožniť pravidelné krytie sučiek každých 6 mesiacov (možno tak raz za život).

PRIEBEH KASTRÁCIE

Zákrok sa vždy vykonáva v celkovej anestézii. Srsť psíkovi oholia, aby mal veterinár čisté operačné pole. Je viacero možných postupov vykonania zákroku. Ide o to, či po zákroku psíkovi ostanú prázdne miešky alebo nie. Casper absolvoval kastráciu s odstránením semenníkov spolu s mieškami. Predchádza sa tak niektorým pooperačným komplikáciám a výsledný kozmetický efekt je veľmi dobrý. Kastračná rana psích samcov sa šije vo viacerých vrstvách a stehy sa vyberajú po 10. dňoch.

POOPERAČNÁ STAROSTLIVOSŤ

Pre Caspera som prišla, keď už mal prvé prebúdzanie z narkózy za sebou.  Veterinár vám dá väčšinou psa tak hodinku po operácii, aby predišli nadmernému stresu psa pri prebúdzaní, keď je ešte extrémne dezorientovaný a často má bolesti. My sme prišli na 9:30 ráno. 12 hodín predtým nesmel jesť. Mohla som zostať, kým mu zaviedli kanylu a potom už poslušne odkráčal s veterinárkou a so svojim pelieškom preč. Po hodine mi volali, že všetko prebehlo v poriadku, že trošku kňučí, že už sa pomaly preberá, dostane infúziu a lieky proti bolesti a môžem pre neho prísť. Casper to celé zvládol úplne nad moje očakávania. Keď mi ho priviedli s ochranným golierom,  na pol ceste ešte zaspával, ale ani nepípol. Pravidlo je, že najbližšie 2-3 dni pes musí odpočívať, nemal by moc vyskakovať, aby si nepotrhal štichy, mal by mať teplé a tiché miesto, kde môže odpočívať. V deň operácie na večeru len polovičnú dávku a prísun vody non-stop. Peristaltika čriev môže byť spomalená, takže sa môže stať, že psík vykoná veľkú potrebu až 2 dni po operácii.

No každopádne Casper bez problémov sám od seba naskočil do auta, ani som ho nestihla zdvihnúť. Celú cestu domov na mne prespal. Doma pred domom hneď urobil všetko čo potreboval a v byte zaľahol do svojho peliešku. Doma som mu golier dala dole, lebo som bola stále s ním a vedela som, že ho ustrážim, aby si ranu nerozhrýzal, resp. nelízal. Zobudil sa až na večeru a zase zaspal. Takto bez pípnutia fungoval celé tri dni po operácii. Venčenie bolo pre neho 5 minútová záležitosť, len aby už mohol ísť zase spať. Na štvrtý deň sa prebral z tejto "pooperačnej kómy“ a zrazu je to opäť môj Casper. Nepúšťam ho síce ešte behať na voľno, ani nechodíme na tréningy, lebo ešte nemá vybrané štichy, ale chodíme na dlhé prechádzky na vôdzke a doma sa vyblbne s hračkami. Ani som nevedela, že ho kastrovali. Samozrejme až na jednu príhodku.

A SAMOZREJME CHRT SA NEZAPREL...

Na noc som bola rozhodnutá, že mu dám vždy golier, lebo v noci som nemala šancu sa zobudiť, ak by si tú ranu lízal. Takže prvú noc pekne zaspal, dala som mu golier, vôbec neprotestoval, zmierený s osudom si našiel pohodlnú polohu v peliešku a zaspal. Ráno som sa zobudila o pol 6tej s tým, že idem ho rýchlo oslobodiť od toho goliera a prídem do izby, Casperov pelech vyzeral ako keby tam v noci spáchal minimálne „harakiri“ a Casper spokojne s golierom na krku odfukoval na koberci.  Najprv som nevedela, čo sa stalo, či mu to samo od seba ruplo alebo čo. Ale potom mi to došlo. On podľa svojej veľkosti dostal totiž golier č. 20, lenže milý špekulant si ten golier v noci oprel o nohu, posunul svoj dlhý krk na doraz a poď ho lízať ranu, keďže zrazu na ňu dočiahol. Asi videl ráno paniku, čo ma zachvátila a bez problémov si tú ranu nechal pozrieť. Našťastie sa mi to podarilo vyčistiť dezinfekciou a zistila som, že nenapáchal veľké škody, štichy a rana zostali zacelené, len to mal celé spuchnuté a červené od toľkého lízania. Takže ráno hneď veterinárke,  dostal injekciu proti opuchu a zápalu a väčší golier č. 25, ktorý som mu musela zúžiť na minimum, aby mu to nepadalo z krku a chytá na to signál aj z vesmírneho satelitu, ale už je aspoň dostatočne dlhý na to, aby si na tu ranu v noci nijako nedočiahol. 

ZÁVER

Takže na záver zhrnutie, prečo je kastrácia dobrým riešením. Nekastrované psy majú silné nutkanie rozmnožiť sa a odovzdať svoje gény budúcej generácii. Psy i sučky budú silne motivované, aby sa k sebe dostali v správnom čase. Pohlavne vyspelý nekastrovaný pes bude mať sklon k túlaniu, ak bude mať možnosť hľadať potenciálne družky. Hrozí pritom riziko, že spôsobí dopravnú nehodu, alebo skončí v odchytovej službe. Nekastrované psy prestanú často žrať, ak nemôžu ísť von. Značkujú v dome, sú nepokojné, frustrované a kňučia.

Napriek tomu, že značný počet zdrojov uvádza, že kastrácia nemení nežiaduce správanie frustrovaného psa, štatisticky sú po nej psi menej agresívny (60-80% pohryznutí človeka ja spôsobené nekastrovanými psami).

Vedľajšími výhodami kastrácie je výrazne znížené riziko ochorenia prostaty alebo výskytu perineálnych hernií, zvýši sa lojalita k majiteľovi a svojmu domovu a psi sa dožívajú vyššieho veku.

Po kastrácii však u psov hrozí zvýšenie váhy v dôsledku toho, že sa zníži produkcia pohlavných hormónov, čo spôsobuje zásadné zmeny metabolizmu. Apetít u psov sa zvýši až o 25% a spotreba energie sa zníži o 30%. V Casperovom prípade som sa však rozhodla kŕmiť bežnými granulami pre dospelých psov. Predsa len je to chrt, a okrem toho veľmi aktívny, takže by nemal mať sklony k obezite. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať a o tom, aké zmeny u nás kastrácia priniesla, napíšem o pár mesiacov, pretože pár mesiacov trvá,  kým sa psovi z tela hormóny úplne vyplavia. Samozrejme neberiem názor nikomu, kto je proti kastrácii, ale ja osobne som presvedčená, že život samotného psa je po tomto zákroku pokojnejší, vyrovnanejší a v konečnom dôsledku aj šťastnejší.