Vychytávka mesiaca: ID TAG pre psov

Už dlhšiu dobu som rozmýšľala, ako vyriešiť otázku "adresára" pre Caspera. Stále som v hlave bojovala proti klasickej známke, na ktorú sa dajú vygravírovať potrebné údaje, lebo stačí, že musí na krku nosiť lysetku od veterinára, známku mestskej časti, v ktorej je prihlásený a keď som si predstavila, že mu mám na krk zavesiť ešte ďalšiu kovoú známku, tak to už bude definitívne štrngať ako chodiaca roľnička. Tak som to stále posúvala posúvala, až sme jedného krásneho dňa stretli stádo srniek a Casper sa mi takmer vytrhol, našťastie som ho vtedy mala náhodou zapnutého na vôdzke a nie pusteného na voľno. Bolo mi jasné, že by sa za nimi hneď rozbehol a mohlo by som ho volať koľko som chcela. Pár dní na to sa na rovnakom mieste stala podobná príhoda kamoške Denise, ktorá má psíka Baby spomínaného už v ostatných príspevkoch. Babynka je naša "hluchaňka", lebo sa narodila hluchá. No a nebojácna Babe sa v tejto situácii za srnkami veru rozbehla a privolajte si hluchého psa, čo beží za srnkou. Kamoška nemala šancu, ale našťastie sa Babe po ceste niekde zaňuchala a srnky ju prestali zaujímať, takže ju úspešne dobehla a odchytila. Na základe týchto príhod sme spoločne začali riešiť, ako vyriešiť otázku adresára. Denka zakúpila hneď také tie klasické skrutkovacie adresáre, do ktorých vložíte papierik s nápisom, zaskrutkujete a zavesíte na obojok. Babe ten adresárik vydržal asi 10 minút a pri prvej prechádzke sa vrátila paničke iba s hornou časťou adresára vysiacou na postroji a spodná časť s papierikom nenávratne preč. Takže táto možnosť vyškrtnutá. Začala som hľadať na internete a narazila som na tzv. ID TAGS od firmy rogz. Preštudovala som to, utekala som do najbližšieho pet shopu, zakúpila, namontovala a otestovala. Prešlo vyše mesiaca a štítok stále drží, je nepoškodený a prežil x-naháňačiek, válaní v prachu, kúpeľov v Dunaji, x agility tréningov a je otestovaný aj rýchlostných testom bežiaceho chrta :-)

Takže o čo ide. Tieto ID štítky sú vyrobené zo špeciálneho materiálu, ktorý pripomína plast.

Z jednej strany je motív a z druhej strany je napísané telefónne číslo a meno psíka. Štítok je vodotesný, nehrdzavie, nie je potrebné žiadne gravírovanie, je tichý, pretože "necinká" a na výber existuje veľa veselých motívov. Vyrába sa v dvoch rôznych veľkostiach a dá sa kúpiť od 6,50 EUR.

Tu sú niektoré ukážky, aké prevedenia existujú:

Princíp kopírujem z návodu na použitie:

Je to jednoduché a keď som to zvládla ja, zvládne to hocikto. Napíšete na šablónu, ktorá je priložená, vystrihnete, nalepíte na jednu stranu štítka a prikryjete druhou lepiacou stranou s motívom. Jedine tu treba dať pozor, lebo ak tieto dve strany krivo zlepíte dokopy, už ich nerozlepíte. Následne pripnete priloženým klipom na obojok a je hotovo. Jediná nevýhoda, ktorú som objavila je, že raz keď už štítok pripnete na obojok, nedá sa premiestniť na iný, pretože ide o bezpečnostný jednorazový mechanizmus, ktorý by sa pri opakovanom otvorení poškodil. Na druhej strane je to ale vhodné ospravedlnenie pre kúpu ďalších štítkov na ďalšie obojky, ktoré Casper nosí, lebo toľko pekných motívov je, že mi bolo ľúto vybrať iba jeden :-)

Naozaj môžem len vrelo odporučiť. V Bratislave som to videla predávať v sieti Amazon Petshopov a vraj aj v Eurovea to majú. Taktiež sa to dá zohnať na internete za lacnejšiu cenu.

Cestujem teraz na 20 dní preč a Casper odchádza do tábora k mojim rodičom, takže nebudem dlhšiu dobu písať. Po návrate napíšem, ako zvládol svoje prvé dlhšie odlúčenie, ale myslím, že to Casper ponesie lepšie ako panička :-)

Agility tréning prináša prvé ovocie...

S agility sme s Casperom začali minulý rok, viac menej v rámci socializácie a budovania si vzájomného vzťahu. Ako šteniatko ešte nemohol veľmi skákať ani robiť všetky prekážky, ale aj tak nás to natoľko začalo baviť, že už som sa nemohla dočkať, kedy tento rok opäť začne sezóna.
Tak sme asi pred mesiacom opäť začali cvičiť a to už su teda úplne iné tréningy. Postupne nám pribúdajú nové a nové prekážky a predlžuje sa parkúr, Casper si v tom začína byť istejší a viac sa tomu oddáva, pričom panička samozrejme tempom nemá šancu stíhať s chrtom, takže nemám problém, že by mi chýbal pohyb :-)
Trénujeme ďalej pod vedením pani Ivety Lukáčovej z klubu Dobry Pes, ktorú som spomínala už v niekoľkých príspevkoch. Je pravda, že robiť agility s Casperom nie je také jednoduché, ako možno s inou rasou psa, ale zase o to viac sa teším, keď mu to ide. Niekedy si proste postaví hlavu, "prepne" ho a prekážku, ktorú inokedy bežne robil, sa rozhodne, že práve v ten deň proste robiť nebude a hotovo. Základom je, že ho do ničoho nenútime. U ňho by to ani k ničomu neviedlo, lebo čím viac ho človek do niečoho núti, tým menej dosiahne. Väčšinou na ňho platí, keď ho začnem ignorovať. Zrazu je mu divné, že nedostáva žiadne povely a nikto nič od neho nežiada a príde sám, "prepne sa naspäť" a zase behá cez prekážky ako o život. Taktiež sa mu ťažšie učia nové prekážky, ktoré nepozná, ale našťastie mne aj pani Ivete dôveruje natoľko, že po začiatočnom zaváhaní už väčšinou prekoná svoj strach a prekážku zdolá. A tá jeho radosť potom, keď behá tu prekážku aj sám od seba, aby všetci videli, že to vie, to mi dokáže vylepšiť náladu na celý deň.

A čo je to vlastne Agility? Dovolím si na tomto mieste požičať informácie zo stránky pani Ivety:

Agility je kynologicky šport, pri ktorom psík za pomoci psovoda prekonáva jednotlivé prekážky v parkúre. Parkúr aj samotné hodnotenie behov je veľmi podobné konskému parkúrovému skákaniu.
Princípom agility je, aby psovod previedol psíka cez parkúr bez chýb a v čo najlepšom čase. Dôležité je, že psík na sebe nesmie mať nič, ani obojok, vodítko a pod, psovod sa nesmie psíka počas behu nijako dotýkať. Navádza ho iba svojim hlasom, vypomáha si ukazovaním rukami, či celým telom. V každom prípade nemôže prísť ku kontaktu medzi psíkom a psovodom. Pri úmyselnom dotyku je tím diskvalifikovaný rozhodcom. Samotný rozhodca okrem korektného posudzovania má za úlohu aj parkúr vymyslieť tak, aby bol plynulý a zároveň náročný podľa druhu behu, ktorý sa bude akurát bežať a zároveň musí dbať na to, aby postavil parkúr taký, ktorý ešte nikde nikdy nebol postavený. Psovod má možnosť si tento parkúr pozrieť pár minút pred behom a psík ho vidí vždy naostro, keď príde v štartovnej listine na tento tím jeho čas. Je to vždy veľké vzrušenie nielen pre psíka, ale aj psovoda. Ale v konečnom dôsledku aj pre rozhodcu, ktorý sa musí snažiť posudzovať tak, aby v ničom daný tím nezvýhodnil, alebo mu nijako svojim rozhodnutím neublížil. Samé preteky agility sú vždy najnáročnejšie hlavne pre rozhodcu. Pre daný tím na trati, ak pochopí princíp agility, je to vždy iba hra, na konci ktorej je radosť oboch v tíme, bez ohľadu na dosiahnutý výsledok. Podľa tohto rozoznáte ozajstných agilitákov od ľudí, ktorí sa na agilitákov iba hrajú. Agility je hra, hrou sa začína v tréningu a hrou to pokračuje na pretekoch na akejkoľvek úrovni. Ak toto agiliták pochopí, tak až vtedy sa z neho stáva ozajstný agiliták. Dovtedy je to len psovod a pes, nie agility tím.

Agility sa behá na ohraničenom parkúre 20x40 m, na ktorom je 15 až 20 prekážok. Prekážky rozostaví rozhodca, očísluje poradie prekážok, stanoví štandardný čas na prekonanie prekážok a ostatné je už na tímoch, ako parkúr zabehnú a organizátoroch, ktorí všetko pripravia od propozícii na preteky, cez samotný priebeh pretekov, až po vyhodnotenie celého podujatia.
Rozhodca pri stavbe parkúru vychádza z toho, o aký beh sa jedná, či to je skúška, alebo otvorený beh pre všetkých účastníkov pretekov. Ak sa jedná o skúšky agility, je potrebné si zvážiť, o akú skúšku ide, nakoľko v agility poznáme tri úrovne skúšok, od A1, až po skúšky A3. Každá zo skúšok má určitú svoju náročnosť parkúru. Podľa toho sú aj použité a postavené prekážky. Používajú sa prekážky skokové, priebežné, prekážky s kontaktnými zónami a stôl.

Medzi skokové prekážky patrí skoková prekážka jednoduchá, múr, kruh, alebo skok ďaleký. V priebežných prekážkach sú tunel pevný a tunel latkový a divácky veľmi obľúbený slalom. Dobrí agiliťáci túto prekážku veľmi milujú. Prekážky s kontaktnými zónami sú áčko, kladina a hojdačka, ktorú psi moc radi nemajú, ja osobne ju považujem za jednu z najťažších prekážok v agility. No a nakoniec je tu stôl, ktorý sa v súčasnosti v parkúroch vyskytuje len sporadicky. Samozrejme prekážky sú výškovo nastaviteľné pre všetky tri kategórie small, medium i large.


Ja som s Casperom momentálne Agility absolútne prepadla. Vidím na ňom veľké pokroky a hlavné vidím, že má z toho radosť. Učí ho to viac sa sústrediť na to čo robí, viac sa sústredí na mňa a na môj povel a nie na poletujúce motýliky alebo včielky, ako to bolo na začiatku. Na pohľad to vyzerá veľmi jednoducho, ale nie je. Pre psa je to namáhavé fyzicky, ale aj psychicky, lebo neustále musí vnímať svojho psovoda a sústrediť sa aj na parkúr. Pre psovoda je to náročné na fyzickú kondíciu, lebo celý parkúr samozrejme musí odbehnúť so psom. A v prípade, ak beháte agility s chrtom, mám pocit že sa ubehám k smrti. Ak do toho totiž Casper dáva všetko, často ho nestihnem ani dobehnúť na koniec tunela alebo na koniec kladiny a povel na ďalšiu prekážku mu kričím z diaľky. Samozrejme, ak sa mladému pánovi zrovna nechce, na konci tunela ho čakám ja, kým sa mu uráči vyliezť. Každopádne to neznamená, že tam so psom hodinu nič iné nerobím, len behám cez prekážky. Práve naopak, pod vedením pani Ivety je to pre psa aj samotný výcvik. Zároveň si v rámci prestávky môže vždy pár minút pobehať so 4 boarderkóliami, potom chvíľku trénuje, potom si zase pobehá a tak. A čo je pre psa väčšia odmena ako tráviť čas v spoločnosti 4 krásnych sučiek? Pre Caspera malé Vianoce :-) No a pre mňa je to aj obrovsky náročne na koordináciu pohybov. Ja, "tanečné drievko", čo som sa nikdy neučila žiadne choreografie, tak si nikdy neviem zapamätať na ktorú prekážku musím viesť psa z ktorej strany a kde sa ako otočiť a podobne. Pani Iveta má v tomto železné nervy, lebo zo začiatku mal na mňa nervy aj Casper, keď chcel behať na plno, ale panička mu to pokazila, lebo som sa zasekla na nejakej prekážke v zlom smere a nevyšiel mi krok na ďalšiu a on potom samozrejme trucoval, že on s neschopnými psovodmi predsa nebude trénovať. Takže pokroky robí nie len Casper, ale aj ja :-)

Dnes sme zabehli zatiaľ najlepší a najdlhší parkúr ako sa nám zatiaľ podaril, pre niekoho to bude vyzerať, že veď iba pár prekážok, ale ja som sa cítila ako keby Casper vyhral olympiádu, keď to celé zabehol, až na ten posledný tunel, ktorý nechcel zabehnúť, ale mimo kameru to dal :-) Teším sa na celú túto ďalšiu sezónu, čaká nás ešte veľa trénovania a zábavy a budúci rok si už snáď užijeme aj na nejakej Agility súťaži.

V auguste ideme aj s našimi Agility buddies Badoo & Babe na agility seminár, z ktorého určite prinesiem ďalšie videjka ako sa nám v tomto športe darí.

Prvá pomoc u psov

Nedávno mal Casper menší úraz, keď si rozrezal pri behaní labku. Vyzeralo to veľmi neškodne, vôbec nekríval, po príchode domov som mu to klasicky vydezinfikovala aloe vera sprejom, ale nakoniec z toho vznikla hnisavá rana s nábehom na absces a každé dva dni som s ním musela chodiť veterinárovi na antibiotické injekcie a prepláchnutie rany, aby mu to nemuseli rezať v plnej narkóze. Chyba bola, že som ho nechala, aby si tú ranu lízal. Veterinárka ma vyviedla z omylu, že psy si vraj rany nesmú lízať, lebo si tam zanesú infekciu, čo sa presne podarilo aj Casperovi. Každopádne som si uvedomila, že toho vlastne moc neviem o základnej starostlivosti o psa, ak sa mu niečo stane, a tak som začala študovať a tu je súhrn z rôznych zdrojov (www.trixie.de, www.vetpoint.sk, etc.)

PRVÁ POMOC PRE PSOV

V krízových situáciách si treba uvedomiť, že pes môže za určitých okolností začať panikáriť a v takýchto prípadoch môže reagovať agresívne aj voči svojim majiteľom. Odporúča sa mu z bezpečnostných dôvodov zaistiť papuľu, na tento účel poslúži aj obväz. Neuťahujte ho príliš pevne, aby pes mohol dýchať.

Kontrola dýchania: Frekvencia dýchania sa kontroluje podľa pohybu hrudníka. Normálna hodnota: 15-30 nádychov za minútu.

Kontrola pulzu: Pulz sa meria na vnútornej strane stehna. Nepoužívajte palec, pretože ten má samostatný pulz. Normálna hodnota: 70-150 úderov za minútu. Čím menší a čím mladší je pes, tým je pulz vyšší.

Farba slizníc: Zdravá sliznica má svetlú ružovo-červenú farbu. Ak sa sfarbí na modro, zviera má obmedzený príjem kyslíka.

Čas plnenia kapilár: Na určenie času plnenia kapilár stačí krátko zatlačiť na nepigmentované miesto ďasna ale na sliznici hornej pery. Najneskôr do dvoch sekúnd musí toto miesto získať pôvodnú farbu.

Teplota: meranie v konečníku, normálna hodnota 37,5 - 39 stupňov Celzia

ŠOK
Pri šoku u psa dochádza k masívnemu zlyhaniu krvného obehu, ktoré môže byť životu nebezpečné. Krv neprúdi ako za normálnych okolností, ale najskôr ju telo využíva na zásobovanie životne dôležitých orgánov (mozog, pľúca, srdce). Toto štádium sa dá udržať len určitý čas. Pri dlhšom šoku dochádza k úplnému zlyhaniu krvného obehu.

Možné príčiny:

• silné krvácanie
• pretrvávajúca hnačka alebo vracania (nadmerná strata tekutín)
• extrémny strach alebo zľaknutie sa

Príznaky zlyhania krvného obehu:

• zhoršujúca sa apatia psa
• zvýšenie frekvencie pulzu a zároveň slabnutie jeho intenzity
• dýchavičnosť (rýchle a plytké dýchanie)
• bledé sliznice
• jazyk sa z dôvodu poruchy zásobovania kyslíkom sfarbí do modra
• čas plnenia kapilár je dlhší ako 2 sekundy
• zviera je podchladené (studené končatiny)

V prípade šoku sa zviera musí čo najskôr dostať k veterinárovi, ktorý mu ihneď podá infúziu na doplnenie stratených tekutín a môže podniknúť ďalšie opatrenia.

Prvá pomoc, ktorú môže psíkovi poskytnúť majiteľ:

1. Psa sa snažte upokojiť.

2. Prikryte ho, aby nedošlo k zbytočnej strate tepla.

3. Polohovanie pri šoku: zadnú časť tela psa vypodložte vankúšom. Zvýšite tak zásobovanie mozgu, pľúc a srdca krvou. Ak táto poloha zviera príliš rozruší alebo mu očividne spôsobuje väčšie bolesti, nepoužívajte ju. 

4. Silné krvácanie zastavte tlakovým obväzom.  Prenos zvieraťa pri preprave je potrebné uskutočniť veľmi opatrne, pretože každá zmena polohy zaťažuje už aj tak narušený krvný obeh. 

OTVORENÉ PORANENIA

UHRYZNUTIE

Pri uhryznutí dochádza k zaneseniu choroboplodných zárodkov do rany, ktoré sa nachádzajú v tlame zvieraťa a v najhoršom prípade môžu spôsobiť otravu krvi. Vo všeobecnosti je preto potrebné vždy radšej navštíviť veterinára, aby ste zabránili infekcie a rany boli riadne ošetrené.

ODRENINY

Odreniny sú poranenia vrchnej vrstvy pokožky. Nechajte ranu chvíľu krvácať, aby sa z nej vypláchli prípadné nečistoty. Pri silnom znečistení ranu prípadne vydezinfikujte. Odreniny sa väčšinou zahoja za pár dní. Obviazanie rany alebo ochranný golier pomôžu zabrániť znečisteniu rany choroboplodnými zárodkami alebo mechanickému podráždeniu, ktoré si pes môže spôsobiť lízaním. 

REZNÉ RANY

Rezné rany sa často vyskytujú v oblasti labiek, napr. ak pes stúpi na črepinu. Nepretržitým kontaktom so zemou zákonite dochádza k znečisteniu, labku je preto potrebné okamžite sterilne obviazať. Prípadné cudzie teleso, napr. črepiny, predtým z rany opatrne vyberte pinzetou. Pri hlbokým ranách je potrebná návšteva veterinára, aby ranu mohol riadne ošetriť.

Použitie tlakového obväzu:

Ak dochádza k silnému krvácaniu, je potrebné ho zastaviť, najlepšie pomocou tlakového obväzu. Rany zakryte sterilnou gázou a zafixujte niekoľkonásobným omotaním obväzu. Následne okolo rany obväzom obmotajte tlakový vankúšik, napr. zatvorené balenie obväzu, čím dosiahnete rovnomerný tlak na krvácajúce miesto. Obzvlášť pri poranení končatiny dbajte na to, aby obväz nebol uviazaný príliš pevne. Musí zastaviť len krvácanie a nie kompletné zásobovanie končatiny krvou. Ak končatina puchne alebo je studená, obväz je potrebné uvoľniť.

ÚPAL

Pri zvýšenej teplote okolia, napr. v lete v aute, môže rýchlo dôjsť k prehriatiu psa, až k úpalu. 

Príznaky:

• pes je omámený, resp. v bezvedomí
• dýchanie je plytké a nepravidelné
• pulz je rýchly a slabý
• sliznice sú suché
• ďasná a pery sú tmavočervené
• telo je na dotyk teplé
• hnačka a vracanie

Je potrebné čo najrýchlejšie vyhľadať veterinára!

Prvá pomoc, ktorú môže psíkovi poskytnúť majiteľ:

1. Psa okamžite preneste na chladné miesto.

2. Skontrolujte dýchanie a pulz.

3. Psa dajte do takej polohy, aby bolo zabezpečené voľné dýchanie.

4. Psa začnite pomaly ochladzovať od končatín. Prikladajte studený namočený uterák alebo opatrne sprchujte chladnou vodou (opatrne, pretože môžete príliš zaťažiť oslabený krvný obeh).

BODNUTIE HMYZOM

Uštipnutie včelou alebo osou pre psov väčšinou nie je nič nebezpečné. Miesto bodnutia môže sčervenať a opuchnúť, prípadne dochádza k svrbeniu, po niekoľkým dňoch však tieto prejavy ustúpia.

Viacero uštipnutí môžu byť v dôsledku zvýšeného účinku jedu nebezpečné. V takomto prípade je potrebné okamžite vyhľadať veterinára.

Ak je pes uštipnutý vo papule alebo v mieste hrtana, vyhľadajte veterinára, pretože v dôsledku opuchu môže dôjsť k zhoršeniu dýchania.

Výnimočnú situáciu predstavuje anafylaktický šok. Ide o alergickú reakciu psa, ktorá sa môže prejaviť už pri jednom jedinom uštipnutí. Dochádza napríklad k zhoršeniu dýchania, opuchom v tkanive, ako aj k oslabeniu krvného obehu. Po bodnutí hmyzom preto psa dôkladne pozorujte a pri najmenšom náznaku anafylaktického šoku vyhľadajte veterinára.

Pomoc, ktorú môže psíkovi poskytnúť majiteľ:

Ak psa uštipla včela, čo najrýchlejšie pinzetou vyberte žihadlo, pretože by inak dochádzalo k ďalšiemu uvoľňovaniu jedu do tkanív. Na miesto priložte studený obklad alebo chladivý gél. Dávajte pozor, aby si pes ranu neoblizoval, v prípade potreby ranu obviažte alebo psovi dajte ochranný golier.

POPÁLENINY

Popáleniny sú rozdelené na štyri stupne:

• Pri popáleninách prvého stupňa dochádza k sčervenaniu pokožky a k opuchu.
• Pri popáleninách druhého stupňa vznikajú pľuzgiere naplnené tekutinou.
• Pri popáleninách tretieho stupňa dochádza k poškodeniu hlbších vrstiev pokožky. Môžu vzniknúť vredy, ktoré sa ťažko hoja.
• Pri popáleninách štvrtého stupňa sú pokožka a pod ňou uložené svalstvo úplne spálené.

Pri popáleninách nie je dôležitý len stupeň popálenia ale aj jeho rozsah. Už pri popáleninách druhého stupňa väčšieho rozsahu môže dôjsť k všeobecným poruchám z dôvodu tvorby jedovatých látok a straty tekutín.

Pomoc, ktorú môže psíkovi poskytnúť majiteľ:

Popáleniny ihneď schlaďte studenou vodou alebo studenými uterákmi. Dávajte pozor, aby ste psa pritom nepodchladili. 

Ak sú mierne postihnuté len malé miesta, stačí naniesť chladivý gél alebo krém na popáleniny. Ak je popálenie rozsiahlejšie a silnejšie, vyhľadajte veterinára.

OMRZLINY

Na omrzliny sú obzvlášť náchylné miesta, na ktorých sa pod kožou nachádza len malé množstvo podkožného tuku, napr. končatiny, uši, konie chvosta, semenníky.

Omrzliny sa rovnako delia na štyri stupne:

• Pri omrzlinách prvého stupňa dochádza k zblednutiu pokožky a k strate citlivosti.
• Pri omrzlinách druhého stupňa vznikajú opuchy, na ktorých sa pri zohriatí tvoria pľuzgiere.
• Pri omrzlinách tretieho stupňa a štvrtého stupňa dochádza k odumretiu tkaniva. K celkovým poruchám dochádza zriedkavejšie ako pri popáleninách.

Pomoc, ktorú môže psíkovi poskytnúť majiteľ:

Pri omrzlinách zahrievajte postihnutú časť tela, najlepšie teplým vodným kúpeľom alebo teplými obkladmi. K ohrievaniu však nesmie dochádzať príliš rýchlo. Teplotu je lepšie zvyšovať pomalšie vo viacerých fázach.

OTRAVA
K otrave môže dôjsť cez žalúdok, pokožku alebo vdýchnutím.

Príklady jedovatých látok:

• otrava na hlodavce (jed na potkany, jed na slimáky, atď.)
• chemikálie v domácnosti (pracie prostriedky, atď.)
• kyseliny, zásady, farby, atď.
• jedovaté rastliny (tis, zlatý dážď, juka, atď.)
• výfukové plyny z auta alebo dym pri požiari

Príznaky otravy:

• slintanie, vracanie a hnačka
• triaška a kŕče
• môže dôjsť aj k apatii alebo k podráždeniu a poruchám centrálneho nervového systému, ako napríklad potácanie alebo problémy s koordináciou pohybov

Aj pri malom podozrení na otravu vyhľadajte veterinára. Podľa možnosti si so sebou zoberte obal od látky, ktorú pes zožral.

Prvá pomoc, ktorú môže psíkovi poskytnúť majiteľ:

Vdýchnutie (jedovaté plyny):

1. Psa okamžite odveďte z nebezpečnej oblasti.

2. Zabezpečte dostatočný prísun čerstvého vzduchu.

Požitie, resp. oblízanie jedovatej látky:

1. Zabráňte, aby pes zožral ďalšiu dávku jedovatej látky.

2. Vypláchnite mu papuľu čistou vodou.

3. Ak sa jedovatá látka nachádza v srsti, pokúste sa ju opláchnuť. Dávajte pozor, aby sa jed pri tom nerozšíril na ostatné časti tela.

4. O ďalšom postupe sa poraďte s veterinárom.

5. Pri žieravinách psovi po vypláchnutí papule podajte čistú vodu, aby ste žieravinu zriedili. Podávajte ju v malých množstvách, napr. pomocou striekačky do lícneho vaku, aby ste nevyvolali vracanie.

KLIEŠTE

Na odstránenie kliešťov je najlepšia špeciálna pinzeta, ale postačí aj obyčajná. Kliešťa uchopte čo najbližšie k pokožke a vytiahnite kolmo nahor. Dôležité je z rany vybrať celého kliešťa. Miesto uhryznutia vydezinfikujte. Miesto môže byť niekoľko dní opuchnuté. Ak pretrváva začervenanie, je potrebné vyhľadať veterinára, pretože môže byť potrebná antibiotická liečba.

LEKÁRNIČKA

Špeciálne lekárničky pre psa sa dajú kúpiť aj v obchode, vyrába to napríklad TRIXIE. Ja som si pre každý prípad vyskladala malú univerzálnu lekárničku, či už pre mňa alebo psa. Do malej taštičky som dala gázu, obväz klasický + elastický obväz lepivý (veľmi praktická vec obzvlášť pre psov, pretože sa im pri behu nešmýka a netreba používať leukoplast), zopár sterilných tampónov napustených alkoholom (balené jednotlivo), pinzetu a striekačku. Vždy, keď ideme na dlhšiu prechádzku alebo na pár dní preč, pre istotu to hodím do tašky, hlavne pri chrtovi človek nikdy nevie, s čím "pribehne". :-)