PSÍK V LIETADLE...AKO NA TO?

Nedávno som sa vrátila z dovolenky v Indonézii a pred odchodom som chvíľu rozmýšľala, ako by sa to dalo vymyslieť, aby mohol ísť Casper so mnou. Tou chvíľou myslím asi 5 minút. Potom sa minašťastie vrátil zdravý rozum a bolo mi jasné, že mestský pes by to v Indonézii po zdravotnej stránke len ťažko zvládol. Odhliadnuc od 10 hodinového letu plus niekoľko prestupov.

Napadlo ma však, že v prípade prijateľnejšej destinácie, napr. také Francúzsko, Španielsko, kde let trvá do 3 hodín, predsa musí existovať možnosť, ako si tam psíka prepraviť na dovolenku so sebou. Samozrejme za predpokladu, že by to pre psa nebol stresový zážitok na celý život a celú dovolenku by sa z toho chudák spamätával a potom ešte let naspäť domov.  Ja osobne mám psa čo váži 15 kíl a jeho preprava spolu so mnou na palube lietadla nie je povolená, jedine v priestore na batožinu v špeciálnej prepravke. Úprimne, kvôli dvom týždňom niekde pri mori by som Caspera tomuto zážitku nepodrobovala, ak by ho rodičia nemohli postrážiť, radšej by som nešla alebo by som vybrala inú dog-friendly destináciu. Ale čo ak niekto potrebuje odísť na dlhšiu dobu, niekoľko mesiacov, či navždy sa presťahovať do inej krajiny? Často je jediná možnosť preprava psíka v lietadle. A keďže človek nikdy nevie, kedy sa mu čo zíde, trochu som opäť zisťovala J

Čo sa deje v lietadle?

Pri ceste lietadlom je potrebné vyžiadať súhlas k preprave u aerolínií.Informujte sa u leteckej spoločnosti, či vám nedovolí prepravovať psa v priestore pre cestujúcich. Niektoré letecké spoločnosti vám to, po predchádzajúcom dohovore s kapitánom lietadla a za určitý poplatok umožnia. Z leteckej dopravy sú vylúčené hárajúce sa feny, choré zvieratá a šteňatá do veku 8 týždňov.

Vo všeobecnosti platí, že  zviera zhruba do 5 kilogramov si môžete zobrať so sebou na palubu lietadla. Väčšie zvieratá je potrebné prepravovať v batožinovom priestore.  Pes je v lietadle prepravovaný v plastovej klietke, pokiaľ nemáte svoju, aerolínie vám väčšinou nejakú poskytnúť. Pri použití vlastnej klietky pamätajte na to, že jej celková hmotnosť by nemala presiahnuť 8 kg a minimálne jedna strana klietky musí byť otvorená a zamrežovaná tak, aby pes nemohol vystrčiť von labku alebo ňufák. Klietka musí mať označenie s menom a adresou majiteľa. Dajte psovi do klietky aspoň jeho obľúbenú hračku, aby sa cítil lepšie. Aspoň 6 hodín (najlepšie 12 hodín)  pred cestou psa nekŕmte, nebude potom mať potrebu sa vyprázdňovať, vodu však musí mať neustále k dispozícii. Niekedy je v podpalubí lietadla zima, preto treba psíkovi pribaliť do prepravky napríklad deku. Zvieratá bývajú často po lete lietadlom oslabené stresom a prechladnuté. Stres možno eliminovať upokojujúcimi tabletkami. Poraďte sa vopred s veterinárom a radšej mu dajte predpísať utišujúce prostriedky, ktoré budete môcť v prípade potreby použiť. Väčšina leteckých spoločností zakazuje uspávacie prípravky.

Väčšinou sa počas letu sa môžete o správaní Vášho zvieratka informovať u leteckého personálu, ktorý podpalubie monitoruje pomocou kamier.

Papierovačky

Každý pes, mačka, či iné zviera, ktoré sa rozhodnete zobrať do štátov EÚ musia byť čitateľne označené, či už tetované alebo čipované (tetovanie je platné iba do roku 2011!). Zvieraťu sa aplikuje pod kožu mikročip, ktorý obsahuje číslo a kód krajiny. Podmienkou vycestovania je vlastný cestovný pas zvieraťa, tzv. “Pet passport.” Okrem toho musí byť v ňom označené, či bolo očkované proti besnote. Pri vycestovaní si treba zistiť konkrétne požiadavky krajiny. Taktiež je lepšie si zistiť karanténne podmienky danej krajiny, napr. na Hawaii platí, že po pricestovaní Váš miláčik putuje do 4-mesačnej karantény, aby si boli istý, že je naozaj zdravý.

Do ktorých krajín?

Živé zvieratá je možné prepravovať len do tých krajín, kde to dovoľujú predpisy a za podmienok stanovených príslušnou krajinou. Podmienky pre danú krajinu si zistíte na ambasáde príslušnej krajiny.

Niektoré linky berú pre let len obmedzený počet psov a na let ho treba dopredu prihlásiť(zarezervovať spolu s rezerváciou letenky). Poplatok za prepravu zvieraťa stanovuje cenník prepravcu. Prepravcovia si však často vyhradzujú právo odmietnuť vykonať prepravu psa, mačky alebo iného zvieraťa napríklad z kapacitných dôvodov (ak to neumožňuje typ lietadla).
Cenové podmienky sú u rôznych spoločností rozdielne. Treba však brať na vedomie, že niektoré spoločnosti počas letov na palubu zvieratá neberú, pretože na niektoré letiská je vstup so zvieraťom zakázaný.

Aké sú podmienky konkrétnych spoločností?

Väčšina spoločností psíka do lietadla zoberie. Zvieratko nezoberú hlavne nízkonákladové spoločnosti ako napríklad Ryanair či WizzAir. Malé psíky či mačky môžete prepravovať aj priamo na palube ( väčšinou do 5 kg, ale podmienky sa líšia u konkrétnych spoločností).

Letecká spoločnosť	Na palube	Batožinový priestor	Iné informácie
Sky Europe	Nie	Áno	Iba psy a mačky. Preprava psov a mačiek z / do UK / Írska je momentálne zakázaná. Na palube možno prepravovať iba slepecké psy. Zviera do 32 kg môžete prepraviť v batožinovom priestore.
Ryanair	Nie	Nie	Výnimka platí iba pre slepecké psy.
Wizz Air	Nie	Nie	Výnimka platí iba pre slepecké psy.
Korean Air	Áno	Áno	Na palube do 5kg, v podpalubí do 32 kg v prepravke s max. dĺžkou jednej strany 115 cm
Air France	Áno	Áno	Na palube do 5 kg v košíku, prepavke, taške.
Alitalia	Áno	Áno	Do 8 kg hmotnosti (spolu s klietkou a jedlom na palube), zvieratá od 8 – 74 kg v podpalubí.
Air Berlin	Áno	Áno	Zvieratá do 6 kg môžu cestovať na palube, potrebná je prepravka (max. 55 x 40 x 20 cm). Zvieratá nad 6 kg v klietke v podpalubí.
ČSA	Nie	Nie
KLM	Áno	Áno	Zviera na palube – musí byť umiestnené v špeciálnej taške, prepravke do rozmerov 43 x 31 x 20 cm
Delta	Áno	Áno	Za prepravu sú poplatky naviac. Vyžadujú 10-dňový Zdravotný certifikát.
American Airlines	Áno	Áno	Spoločnosť Vám pri extrémnych chladoch a teplotách zviera do lietadla nemusí zobrať. Maximálne 7 zvierat počas letu.
United Airlines	Áno	Áno	Za prepravu zvieraťa sú poplatky naviac. Vyžadujú 30-dňový Zdravotný certifikát.
Lufthansa	Áno	Áno	Táto spoločnosť má extrémnu „animal-friendly“ politiku. Spoločnosť predáva pre zvieratká prepravky rôznych veľkostí, ktoré zabezpečia komfortný let.

(Zdroj www.lietajucakorytnacka.sk)

Ako psíka na let pripraviť?

Podľa informácií a skúseností ľudí, ktoré som si prečítala na internete a v rôznych knihách o výcviku psa, tu je súhrn tipov, ako psíka na tento zážitok pripraviť, aby pre neho let predstavoval čo najmenší stres (Zdroj: http://EzineArticles.com/2381716). Základným predpokladom je, že psík má zvládnutú samotu a dokáže bez vás bez problémov vydržať niekoľko hodín sám doma. Ak nie, je potrebné najskôr zvládnuť strach psíka z odlúčenia od vás.

1. ZVYKAJTE PSÍKA NA VLASTNÚ PREPRAVKU: Ak psík nie je zvyknutý na prepravku, niekoľko týždňov pred letom ju zakúpte a naučte psíka, aby si na ňu zvykol. Ako som to robila ja s Casperom sa môžete dočítať tu. Cieľom je, aby mali s prepravkou pozitívne asociácie a považovali ju za svoje „útočisko“ a nie za miesto, kam ich zatvárate za trest.

2. POHYB: Keď si psík absolútne zvykol na prepravku, zatvorte dvierka. Ak je menšia, zdvihnite ju, zatiaľ čo psík je vo vnútri a prechádzajte sa s ňou. Ak je väčších rozmerov, mala by mať kolieska. Jemne ju posúvajte po miestnosti a psíka uistite, že je všetko v poriadku. Toto cvičenie opakujte v pravidelných intervaloch. Pomôže tak psíkovi znížiť stres zo situácie, keď s ním budete na letisku v prepravke manipulovať či už vy, alebo cudzí ľudia.

3. TURBULENCIE: Aby ste psíka pripravili na prípadné prudké pohyby,  prepravku spolu so psíkom umiestnite do auta a vozte ho. Začnite s krátkymi časovými úsekmi a postupne predlžujte. Z mojej skúsenosti, ak je psík zvyknutý na prepravku nepredstavuje jazda v aute pre neho žiadny stres.

4. HLUK: V lietadle bude psík počuť mnoho zvukov, na ktoré nie je zvyknutý. Aby si na tieto zvuky zvykol a neprekvapili ho, urobte si nahrávku zvukov motora lietadla a zlého počasia (búrka, hromy, atď.). Začnite ich psíkovi púšťať tichšie a pomaly ako si psík na zvuky bude zvykať, zvyšujte hlasitosť, až vás pes príde do štádia, keď ho tieto zvuky prestanú zaujímať.  Pre nezvyknutých psíkov sú zvuky na letisku a v lietadle ohlušujúce a môžu ich extrémne rozrušiť.

5. USPANIE PSA: Mnoho leteckých spoločností zakazuje používanie sedatív pri preprave psíka, preto je potrebné sa o povolení informovať vopred. Ak váš psík nezvláda vyššie uvedené kroky alebo mu pohyb spôsobuje nevoľnosť, je lepšie sa poradiť s veterinárom o jemných sedatívach, aby psíka iba utlmili, nesmú ho však úplne uspať. Z vlastných skúseností by som v každom prípade odporučila použiť prírodné prípravky na pomoc psíkovi v stresových situáciách. Ja mám pri silvestrovských radovánkach na Casperovi vyskúšaný Zylkéne.  Podávala som ho 5 dní pred stresovou situáciou, vôbec nebol z toho „oblbnutý“ a Silvester zvládol bez najmenšej známky stresu. Poradila mi ho veterinárka a príbalový leták nájdete tu.

6. OZNAČENIE: Psík musí mať mikročip. Na prepravke musí byť uvedená adresa a telefónne čísla pre prípad núdze, taktiež adresa a telefónne číslo v cieľovej destinácii. Zo skúseností, čo som čítala sa toto označenie niekedy „stratí“, umiestnite preto radšej ešte jedno označenie dovnútra do klietky (permanentnou fixkou). Pri ceste domov samozrejme zmeňte informácie o cieľovej destinácii.

7. OČKOVANIE: Všetky doklady o očkovaní, petpass a ostatné papiere potrebné v závislosti od danej krajiny majte vždy pre prípad potreby vo svojej príručnej batožine.

8. VÔDZKA: Vôdzku majte vždy po ruke vo svojej príručnej batožine. Ak náhodou príde k meškaniu letu, núdzovému prenocovaniu alebo ak psík náhodou utečie z prepravky, vôdzka sa vám rozhodne zíde.

9. STRAVA A PITIE: Psík by nemal pred letom minimálne 6 hodín prijímať potravu, aby ste zabránili potrebe vyprázdňovať. Ak je psík prepravovaný v podpalubí, vodu musí mať dostupnú v klietke.

10. VOLANIE PRÍRODY: Skôr ako psíka dáte do prepravky zoberte ho na dlhú prechádzku. Umožníte mu tak dostatočné vykonanie všetkých potrieb, prípadne ak máte možnosť ho pred letom ísť „vybehať“ urobte to, psík bude unavenejší, pokojnejší a menej bude riesiť svoje okolie. Ak pri prílete zistíte, že psík vykonal potrebu do svojej prepravky, nehrešte ho. Uvedomte si, čím práve prešiel a koľkokrát ste počas letu vy použili toaletu.

11. ODPÚTANIE POZORNOSTI: Do prepravke dajte psíkovi obľúbenú hračku a jeho deku. Najlepšie, ak mu dáte do prepravky aj niečo vaše, napríklad prepotené tričko, ktoré je nasiaknuté vašim pachom a psíkovi dá pocit bezpečia.

12. LET BEZ PRESTUPU: Podľa možnosti si vždy vyberte let bez prestupu. Pri prestupovaní sa často stáva, že psa omylom umiestnia do iného lietadla alebo musí dlho čakať v batožinovom priestore.

13. SPRÁVNE NAČASOVANIE: Batožinové priestory nie sú vykurované ani klimatizované, pokým je lietadlo na zemi. Aby ste zabránili prehriatiu alebo podchladeniu psíka, v lete sa pokúste lietať skoro ráno alebo večer. Nezabudnite, že väčšina búrok sa vyskytuje v poobedňajších hodinách a niekedy môžu spôsobiť niekoľko hodinové meškania. V zime sa pokúste zvoliť let počas dňa, aby ste sa vyhli nočným mrazom.

14. INFORMUJTE PERSONÁL: Piloti sú vždy informovaní, ak sa v batožinovom priestore prepravuje zviera. Musia sa však postarať o množstvo iných vecí, preto radšej poproste letušku, aby pilotovi pripomenula, že prepravujete psíka a nezabudol monitorovať teplotu a tlak v batožinovom priestore.

15. ODLET: Na letisko prídite s časovou rezervou. Váš psík nemusí pocítiť ešte viac stresu, ako ten, čo ho čaká.

16. PRÍLET: Psíka si vyzdvihnite PREDTÝM ako si vyzdvihnete svoju batožinu. Spýtajte sa, či na letisku existuje vyhradené miesto, kde by si psík mohol uľaviť. Dajte psíkovi napiť, pravdepodobne bude dehydrovaný. Dajte mu však len trochu vody, nezabúdajte, že má prázdny žalúdok. Dajte mu malú odmenu, je hladný a okrem iného si ju predsa zaslúži. Bezpečnosť a úľavu, ktorú psík pocíti, keď vás uvidí, ho upokojí. Batožinu môžete v najhošom prípade kedykoľvek nahradiť.

17. PO PRÍLETE: Psík ma za sebou pravdepodobne traumatický zážitok. Po prílete v cieľovej destinácii mu dajte čas, aby sa upokojil a prispôsobil novému prostrediu.

ZÁVER

Ročne lietadlom lietajú tisíce psov. Podľa zážitkov, ktoré som sa dočítala, by väčšina z nich asi padla na kolená a prosila svojich majiteľov, aby s nimi tento zážitok nikdy viac nemuseli absolvovať. Samozrejme nie každý svojho psíka na takýto zážitok pripraví. Ak môžete, pre psíka radšej počas dovolenky zabezpečte stráženie. Pokiaľ psík nie je dostatočne malý na to, aby ste si ho mohli zobrať so sebou na palubu lietadla a počas letu bol pri vás, zbytočne by som psa nestresovala prepravou v batožinovom priestore, ak ide o krátkodobý pobyt. Pokiaľ psík nemá zvládnuté, že dokáže byť bez vás doma sám niekoľko hodín, ani by som nad touto možnosťou prepravy neuvažovala, pretože to pre neho spôsobí obrovskú traumu z odlúčenia, že ste ho opustili a vzdali ste sa ho.

Ak už psíka potrebujete z akýchkoľvek dôvodov letecky prepraviť, rozhodne by som sa pustila do vyššie uvedeného výcviku niekoľko mesiacov pred letom.

Ako sa skončila Casperova kariéra s názvom "Hormónik"...

Keďže mám doma psa-samca, odkedy som ho priniesla domov som riešila otázku kastrácie. Či tomu Caspera v budúcnosti podrobiť alebo nie. Keďže som predtým mala sučku a s pohlavným správaním psov som mala minimálne skúsenosti, pustila som sa do prieskumu a pri každej možnej príležitosti som sa vypytovala majiteľov kastrovaných psov na ich názor.

KASTRÁCIA  ÁNO/NIE?

Názor Cesara Millana na túto vec je viac než jasný. Kastráciu psov podporuje v každom smere, sám dal vlastné šteňa vykastrovať, keď mal približne 8 mesiacov. Hlavným dôvodom pre kastráciu u Cesara je, že ak to nie je pes, ktorý má možnosť každého polroka nakrývať suku, je potrebné psa vykastrovať. Pes je od prírody naprogramovaný, aby každého polroka nakryl suku. Ak nemôže, často nadbytočné hormóny bývajú príčinou nežiaduceho správania typu „značkovanie“ aj na tých najnevhodnejších miestach, nakrývanie všetkého, čo príde pod "labky", agresivita v dôsledku frustrácie, atď.  Podľa Cesara teda psovi viac-menej kastráciou uľavíte, nebude frustrovaný, ak nebude môcť každého pol roka splniť svoje "poslanie". Vedľajším dôvodom je aj to, že pomáha predchádzať rôznym ochoreniam semenníkov. Jedným z posledných dôvodov je, aby sa zbytočne nepodporovalo množenie psov bez preukazu pôvodu, keďže takých sú plné útulky. Primárne sa mi tento názor zdal logický, v podstate kastráciou odstránite pudové správanie psa a umožníte mu život neriadený nadbytkom hormónov, ak mu nedokážete umožniť splnenie jeho prirodzenej potreby.  Ok, takže "bod pre kastráciu".

Začala som hľadať informácie na internete a stretla som sa s podobnými názormi, niektoré však podporovali kastráciu iba v prípade, ak už u psa došlo k nežiaducemu správaniu v dôsledku frustrácie. Čiže prípady kastrácie 5 a viac ročných psov, ktorí zrazu začali byť agresívny, prípadne utekajú alebo „nakrývajú“ nohu každej návšteve. U niektorých kastrácia pomohla k zmene, u iných nie. Ok, „neutrálny bod“.

Nasledovala informačná návšteva u veterinára. Ten mi nekompromisne oznámil, že zdravého psa v žiadnom prípade nevvkastruje a viac sa so mnou nebavil. Pri odchode som sa cítila ako vrah psov a na dlhšiu dobu som si s otázkou kastrácie dala pokoj, veď ešte času dosť.

Potom prišiel rad na Badooshka, nášho psieho kamaráta. Kastráciu absolvoval vo svojich štyroch rokoch.  Čiastočne aj preto, že do jeho svorky pribudla sučka Babinka a čiastočne aj za účelom zmeny správania. Po kastrácii si jeho majiteľka zmenu správania nevie vynachváliť. Vraj má menej dominantné sklony, je sústredenejší a pokojnejší. Ja ako pozorovateľ to môžem len potvrdiť. Badooshka poznám od malička a vo svojich 4 rokoch to bol pes, ktorý prestal byť hravý, jeho pozornosť sa upriamovala na potvrdzovanie dominancie v každom teritóriu, kam prišiel, v dôsledku čoho často vznikali bitky. Pár mesiacov  po kastrácii sa Badoo veselo preháňal s Casperom a s Babe za loptičkou v parku, ak sa dnes stretne so psom, bez problémov sa oňuchajú a je pokoj. Je mi jasné, že pri kastrácii psa v neskoršom veku nemusí prísť k žiadnej zmene správania, ale napriek tomu je Badoo pre mňa ďalší "bod pre kastráciu".

Podobné príhody som sa dozvedela od rôznych „psíčkarov“. U niektorých kastrácia pomohla zamedziť pravidelné značkovanie domáceho "teritória“, vrátane papúč majiteľa. U iných si konečne mohli po kastrácii volať domov návštevy, lebo sa nemuseli báť, že im ich pes hneď poskáče po nohe. Boli aj také prípady, u ktorých kastrácia až tak nepomohla, ale musím povedať, že to boli všetko psi, ktoré podstúpili kastráciu po 6. roku.

Medzitým som sa stretávala s názormi, že preboha kastrácia, veď to je zásah proti prírode, týranie psa a podobne. Môj logický argument, ktorý ma pri tejto príležitosti vždy napadol, či nie je proti prírode, že pes nemôže každých 6 mesiacov plniť svoju potrebu, na ktorú ho sama príroda naprogramovala. Ak viem, že mu to ako jeho majiteľka nebudem schopná zabezpečiť, je pre mňa z tohto pohľadu kastrácia prirodzená cesta, ako zabrániť nahromadeniu hormónov a "zrodeniu" frustrovaného psa. Mám ho teda radšej nechať aby ho trápili hormóny, lebo to tak chce príroda?

Samozrejme som sa stretla aj so značným počtom majiteľov psov, ktorí neboli kastrovaní a nikdy v tejto súvislosti nevznikol žiadny problém.  Alebo mi o ňom nepovedali.

Ako som písala v predchádzajúcich príspevkoch o Casperovi - hormónikovi, tak som sa na základe všetkých týchto informácií rozhodla PRE preventívnu kastráciu. V Casperovom prípade skutočne nie je čo riešiť. Keď sa hára nejaká sučka u nás v dome, týždeň nežere, celé dni preleží pri dverách, vonku nič iné nerobí, len vylizuje každú "cikanicu", slintá, po návrate domov kňučí, nedokáže sa upokojiť, dokonca slintá a kňučí aj zo spánku. Na agility keď mu počas parkúru náhodou niečo zavonia z iného rohu, zastaví sa pred prekážkou, odbehne si označkovať dané miesto a vráti sa ako keby sa nič nedialo, veď len malú pauzičku sme si dali predsa. V týchto svojich najvyšpičkovanejších chvíľach je to v podstate neovládateľný necvičiteľný pes absolútne oddaný záchvatu selektívnej hluchoty. Ja viem a chápem, že je v puberte a po určitom veku sa to u psa upokojí, ale zároveň nemusí. Vyvrcholilo to, keď sme na jednej prechádzke stretli sučku,  ktorá sa milému Casperovi zapáčila.  V pohode sa pozdravili, ja som ho musela samozrejme odtiahnuť na vôdzke preč a išli sme ďalej. Potom opäť dostal voľno, naháňal sa s ostatnými psami a asi po polhodine som si všimla, že sa opäť míňame na opačnej strane lúky s tou spomínanou sučkou.  Asi tak za 5 minút si to všimol aj Casper,  na moje prekvapenie nedal zdrhačku okamžite, ale pekne to zamaskoval vychádzkou za najbližší strom až zrazu pozerám a psa nikde. Dovtedy vždy aj  keď zmizol z dohľadu na prvé, druhé zavolanie sa hneď odniekadiaľ vynoril a bez problémov prišiel. Teraz sme mohli s kamoškou vyvolávať koľko sme chceli, psov nikde. Trvalo to pár minút,  až nakoniec dobehol. Dám ruku do ohňa za to, že tu sučku dobehol a toľko sa pri nej obsmŕdal, až ho odtiaľ majiteľka vypoklonkovala a vtedy sa on hormónik spamätal, že by sa k paničke mal vrátiť.

MOŽNOSTI

Moje rozhodnutie pre kastráciu sa tým definitívne potvrdilo a objednala som sa na konzultáciu, tento krát k novej veterinárke. Zdieľala môj názor, čo sa týka kastrácie psa, ale informovala ma aj o možnosti tzv. chemickej kastrácie.  Ide o vpichnutie hormónov do tela samca,  ktoré pôsobia proti prirodzeným hormónom – aplikácia antitestosterónovej injekcie. Využíva sa napríklad v prípade, ak si majiteľ nie je istý, či kastrácia zmení príslušné správanie psa. Aplikuje sa každého pol roka, jej účinok však väčšinou trvá 3 mesiace. Nie vždy je účinná a k vedľajších účinkom patria zvýšená chuť do jedla a zmena farby srsti v mieste vpichu injekcie. Je to pomerne drahá záležitosť, jedna aplikácia stojí okolo 60-80 EUR a je potrebné ju každých 6 mesiacov obnoviť. Je to vhodná alternatíva, ak máte chovného psa a zároveň doma aj sučku, tak sa dá táto metóda využiť ako „dočasná antikoncepcia“, po ktorej prerušení sa reprodukčná schopnosť psa opäť obnoví. Upozornila ma však, že boli aj prípady kedy psi napriek chemickej kastrácii suky nakryli. Keďže Casper nie je chovný pes a želaný je celoživotný účinok, v mojom prípade bolo najrozumnejšie riešenie „klasická kastrácia“. Približná cena pre psa stredného vzrastu nižšie uvedenou metódou je okolo 230 EUR. Keďže Casper je chrt a u nich bývajú problémy s narkózou, táto cena zahŕňa všetky predoperačné vyšetrenia, inhalačnú narkózu,  monitorovanie počas celého zákroku, potrebný materiál, pooperačnú liečbu - antibiotika, analgetika, atď. Bežný spôsob kastrácie bez odstránenia miešku klasickou narkózou stojí okolo 60 EUR.

KEDY KASTROVAŤ?

Ku kastrácii sa pristupuje v čase, keď pes dosiahne sexuálnu vyspelosť, obyčajne okolo šiestich mesiacov veku (fáza podobná dospievaniu ľudí) a hocikedy potom. Po konzultácii s veterinárkou sme u Caspera počkali, kým bude mať 1 rok.  Zdôrazňujem, že v mojom prípade to bolo preventívne rozhodnutie, aby sa pes zbytočne netrápil, keďže mu nedokážem umožniť pravidelné krytie sučiek každých 6 mesiacov (možno tak raz za život).

PRIEBEH KASTRÁCIE

Zákrok sa vždy vykonáva v celkovej anestézii. Srsť psíkovi oholia, aby mal veterinár čisté operačné pole. Je viacero možných postupov vykonania zákroku. Ide o to, či po zákroku psíkovi ostanú prázdne miešky alebo nie. Casper absolvoval kastráciu s odstránením semenníkov spolu s mieškami. Predchádza sa tak niektorým pooperačným komplikáciám a výsledný kozmetický efekt je veľmi dobrý. Kastračná rana psích samcov sa šije vo viacerých vrstvách a stehy sa vyberajú po 10. dňoch.

POOPERAČNÁ STAROSTLIVOSŤ

Pre Caspera som prišla, keď už mal prvé prebúdzanie z narkózy za sebou.  Veterinár vám dá väčšinou psa tak hodinku po operácii, aby predišli nadmernému stresu psa pri prebúdzaní, keď je ešte extrémne dezorientovaný a často má bolesti. My sme prišli na 9:30 ráno. 12 hodín predtým nesmel jesť. Mohla som zostať, kým mu zaviedli kanylu a potom už poslušne odkráčal s veterinárkou a so svojim pelieškom preč. Po hodine mi volali, že všetko prebehlo v poriadku, že trošku kňučí, že už sa pomaly preberá, dostane infúziu a lieky proti bolesti a môžem pre neho prísť. Casper to celé zvládol úplne nad moje očakávania. Keď mi ho priviedli s ochranným golierom,  na pol ceste ešte zaspával, ale ani nepípol. Pravidlo je, že najbližšie 2-3 dni pes musí odpočívať, nemal by moc vyskakovať, aby si nepotrhal štichy, mal by mať teplé a tiché miesto, kde môže odpočívať. V deň operácie na večeru len polovičnú dávku a prísun vody non-stop. Peristaltika čriev môže byť spomalená, takže sa môže stať, že psík vykoná veľkú potrebu až 2 dni po operácii.

No každopádne Casper bez problémov sám od seba naskočil do auta, ani som ho nestihla zdvihnúť. Celú cestu domov na mne prespal. Doma pred domom hneď urobil všetko čo potreboval a v byte zaľahol do svojho peliešku. Doma som mu golier dala dole, lebo som bola stále s ním a vedela som, že ho ustrážim, aby si ranu nerozhrýzal, resp. nelízal. Zobudil sa až na večeru a zase zaspal. Takto bez pípnutia fungoval celé tri dni po operácii. Venčenie bolo pre neho 5 minútová záležitosť, len aby už mohol ísť zase spať. Na štvrtý deň sa prebral z tejto "pooperačnej kómy“ a zrazu je to opäť môj Casper. Nepúšťam ho síce ešte behať na voľno, ani nechodíme na tréningy, lebo ešte nemá vybrané štichy, ale chodíme na dlhé prechádzky na vôdzke a doma sa vyblbne s hračkami. Ani som nevedela, že ho kastrovali. Samozrejme až na jednu príhodku.

A SAMOZREJME CHRT SA NEZAPREL...

Na noc som bola rozhodnutá, že mu dám vždy golier, lebo v noci som nemala šancu sa zobudiť, ak by si tú ranu lízal. Takže prvú noc pekne zaspal, dala som mu golier, vôbec neprotestoval, zmierený s osudom si našiel pohodlnú polohu v peliešku a zaspal. Ráno som sa zobudila o pol 6tej s tým, že idem ho rýchlo oslobodiť od toho goliera a prídem do izby, Casperov pelech vyzeral ako keby tam v noci spáchal minimálne „harakiri“ a Casper spokojne s golierom na krku odfukoval na koberci.  Najprv som nevedela, čo sa stalo, či mu to samo od seba ruplo alebo čo. Ale potom mi to došlo. On podľa svojej veľkosti dostal totiž golier č. 20, lenže milý špekulant si ten golier v noci oprel o nohu, posunul svoj dlhý krk na doraz a poď ho lízať ranu, keďže zrazu na ňu dočiahol. Asi videl ráno paniku, čo ma zachvátila a bez problémov si tú ranu nechal pozrieť. Našťastie sa mi to podarilo vyčistiť dezinfekciou a zistila som, že nenapáchal veľké škody, štichy a rana zostali zacelené, len to mal celé spuchnuté a červené od toľkého lízania. Takže ráno hneď veterinárke,  dostal injekciu proti opuchu a zápalu a väčší golier č. 25, ktorý som mu musela zúžiť na minimum, aby mu to nepadalo z krku a chytá na to signál aj z vesmírneho satelitu, ale už je aspoň dostatočne dlhý na to, aby si na tu ranu v noci nijako nedočiahol. 

ZÁVER

Takže na záver zhrnutie, prečo je kastrácia dobrým riešením. Nekastrované psy majú silné nutkanie rozmnožiť sa a odovzdať svoje gény budúcej generácii. Psy i sučky budú silne motivované, aby sa k sebe dostali v správnom čase. Pohlavne vyspelý nekastrovaný pes bude mať sklon k túlaniu, ak bude mať možnosť hľadať potenciálne družky. Hrozí pritom riziko, že spôsobí dopravnú nehodu, alebo skončí v odchytovej službe. Nekastrované psy prestanú často žrať, ak nemôžu ísť von. Značkujú v dome, sú nepokojné, frustrované a kňučia.

Napriek tomu, že značný počet zdrojov uvádza, že kastrácia nemení nežiaduce správanie frustrovaného psa, štatisticky sú po nej psi menej agresívny (60-80% pohryznutí človeka ja spôsobené nekastrovanými psami).

Vedľajšími výhodami kastrácie je výrazne znížené riziko ochorenia prostaty alebo výskytu perineálnych hernií, zvýši sa lojalita k majiteľovi a svojmu domovu a psi sa dožívajú vyššieho veku.

Po kastrácii však u psov hrozí zvýšenie váhy v dôsledku toho, že sa zníži produkcia pohlavných hormónov, čo spôsobuje zásadné zmeny metabolizmu. Apetít u psov sa zvýši až o 25% a spotreba energie sa zníži o 30%. V Casperovom prípade som sa však rozhodla kŕmiť bežnými granulami pre dospelých psov. Predsa len je to chrt, a okrem toho veľmi aktívny, takže by nemal mať sklony k obezite. Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať a o tom, aké zmeny u nás kastrácia priniesla, napíšem o pár mesiacov, pretože pár mesiacov trvá,  kým sa psovi z tela hormóny úplne vyplavia. Samozrejme neberiem názor nikomu, kto je proti kastrácii, ale ja osobne som presvedčená, že život samotného psa je po tomto zákroku pokojnejší, vyrovnanejší a v konečnom dôsledku aj šťastnejší.