Vďaka známej sociálnej sieti facebook som sa 10. februára 2011 dočítala v statuse chovateľky od ktorej mám Caspera, že sa niečo stalo whippetovi Byronovi, ktorý je vlastne jej šteňa z predchádzajúceho vrhu ako bol Casper a ktorého pred 5 rokmi predala pani Adamovovej z Humenného. Nedalo mi neopýtať sa, čo sa deje a v nasledujúcich riadkoch sa pokúsim priblížiť, čo sa vlastne stalo. Mená zúčastnených osôb nie sú vymyslené a uvádzam ich úmyselne, ak by sa náhodou niekto s týmito ľuďmi niekedy stretol, aby vedel, čoho sú schopní.
Casperovu chovateľku Petru 11.02.2011 kontaktovala pani Miriam z obce Lekárovce, okres Sobrance, že našla túlavého psa plemena Vippet (Byron) a podľa tetovacieho čísla zistila, že Petra je jeho chovateľkou. Ona tohto psa ako šteniatko predala pani Adamovovej z Humenneho. Teraz, o 5 rokov neskôr, sa pes tri mesiace túlal, bol v zlom zdravotnom a psychickom stave, zjazvený, zablšený, až ho našla pani Mirka a kontaktovala Petru. Petra pátrala po pani Adamovovej a zistila, že sa presťahovala do zahraničia, preto sa dohodla s pani, ktorá psíka našla, že si príde psa prevziať, nakoľko ako chovateľka má podľa kúpno-predajnej zmluvy s pani Adamovou právo psíka odobrať, keď zistí, že sa s ním zle zaobchádza. Dohodli sa, že Petra príde pre psíka a zoberie ho k sebe do opatery. Situácia sa zdala byť úspešne vyriešená.
Dňa 16.02.2011 však k pani Mirke prišiel pán DANKO a hrubo ju fyzicky napadol, tvrdil, že nájdený pes je jeho, psa si jednoducho vzal a pani Mirke strelil facku. Mirka samozrejme hneď informovala Petru, ktorá spolu s otcom 17.2.2011 prišla pre psa do Lekároviec. Bohužiaľ, Lekárovce sú malá obec na Východnom Slovensku, čo danej situácii vôbec neprospelo. Petra, ako súkromná veterinárna lekárka, bola osobne skontrolovať situáciu u spomínaného pána Jána Danka a jeho syna Martina, a zistila, že chová väčšie množstvo psov vo voliére v zlých podmienkach (vipet vo voliére celu zimu!!!). Psy neboli vakcinované minimálne štyri roky. K vippetovi Byronovi, ktorého je Petra chovateľkou, pán Danko nemal žiadne doklady, tvrdil, že pani Adamovova mu ho darovala a následne sa odsťahovala do zahraničia. Petra okamžite upovedomila starostu obce a políciu, avšak bez žiadneho záujmu. Polícia prípad vôbec neriešila, napriek podanému trestnému oznámeniu za fyzické napadnutie a tvrdila, že stačí že pán Danko má s pani Adamovou ústnu zmluvu, že mu psa zverila a nemusí sa viac preukazovať. Naopak začali obviňovať Petru s otcom z neoprávneného vstupu na ich pozemok a fyzicky ich napádať. Napriek prehláseniu prítomnej veterinárky, že pes je v hroznom stave, napriek chýbajúcemu preukázaniu vlastníctva psa zo strany pána Danka a napriek podanému trestnému oznámeniu za napadnutie pani Mirky polícia odmietla pánovi Dankovi psa odobrať a páni príslušníci jednoducho z miesta odišli.
V tejto zúfalej situácii sme začali zisťovať v rôznych organizáciách na pomoc týraným zvieratám, aké sú možnosti. Všade však boli bezradní, keďže polícia sa Petre v danej veci nezmyselne otočila doslova chrbtom. Ku psovi sa bohužiaľ nedalo žiadnym spôsobom dostať, pretože ho pán Danko uviazal na reťaz a zavrel v maringotke. Petra išla teda ešte raz podať trestné oznámenie na krajskú políciu do Michaloviec, ktorá jej ale tiež nepomohla. Bohužial v tejto situácii a pokročilej večernej hodine musela Petra tým pádom psa nechať u pána Danka a odísť. Na radu hlavnej inšpektorky Slobody zvierat ďalší deň dala podnet na prešetrenie situácie v záujme zabránenia šírenia prípadnej nákazy aj na Regionálnu veterinárnu správu v Michalovciach, čo bola posledná možnosť, ako psa odobrať pánovi Dankovi. Opäť sa však záležitosť nikam neposunula, nepomohlo ani hrozenie právnikmi ani médiami. Nedalo sa spoľahnúť iba na možnosť, že sa psíkovi podarí opäť utiecť a Petra prostredníctvom pani Miriam nakoniec podala cez starostu obce Lekárovce žiadosť o odkúpenie psa od pána Danka. Tu sa ukázal pravý charakter tohto pána, ktorý si vypýtal sumu 200 EUR, podpísal s pani Miriam novú kúpno-predajnú zmluvu, podľa ktorej viac nemá na psa žiadny nárok a 22. februára 2011 Petrin otec úspešne priviezol Byronka z Lekároviec domov k Petre a jej svorke 2 vipetiek, 2 greyhoundiek a 1 greyhounda. Pán Danko nakoniec prejavil svoju "veľkorysosť" a Petre okrem utýraného Byrona pribalil aj jednu ročnú šarpejku.
Čo k tomu dodať? Bohužiaľ, na Slovensku je to tak. Pes je podľa slovenského zákona považovaný za vec, takže vraj neexistuje legálne odobratie psa majiteľovi na základe týrania zvieraťa. Na políciu ako štátny orgán na ochranu práv občana sa na Slovensku podľa tejto skúsenosti nedá spoľahnúť, na ich slepotu a ignoráciu však áno. Právnik sa žiadnym prípadom nebude zaoberať, ak to nie je podané na súde, čo v tomto prípade neprichádzalo do úvahy, pretože jednať bolo treba okamžite. "To už tu naozaj nikto nič negarantuje?" Jediné, na čo sa ešte v tomto svete dá spoľahnúť, je ľudská chamtivosť (pána Danka), vďaka ktorej Byron teraz oddychuje v teple na gauči spolu s Petrou a jej svorkou. Polícii, pani Adamovovej a pánu Dankovi aj so synom prajem pokojný spánok a Petre, pani Mirke a všetkým, ktorí pomohli, patrí moja vďaka a úcta a Byronkovi prajem veľa príjemných chvíľ v novom domove, má pred sebou ešte dlhú cestu a zároveň ešte väčšinu svojho života, vďaka ktorej dúfam zabudne na svoje doterajšie zážitky!
Dnes, 6.3.2011, som dostala fotky Byrona, ako sa mu darí a ako vyzerá, že je na najlepšej ceste všetko zvládnuť, držíme palce! :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára