Mláčky, šulce a iné "radosti"

Od momentu kedy Casper prišiel domov mu to trvalo dva týždne, keď pochopil, že doma sa nič nevypúšťa ani nevytláča, ďalšie dva-tri týždne mu ešte občas sem-tam ušlo, ale v podstate zhruba po mesiaci a pol odkedy prišiel domov už poslušne všetky potreby vykonával vonku. Musím ale priznať, že veľkou zásluhou je hlavne jeho povaha, lebo Casper je veľký fajnovec na čistotu. On sa hnusí dokonca aj sám sebe ak sa náhodou povracia v aute do svojej prepravky :-)
Kam sa má chodiť venčiť som ho učila metódou pochvaly a nie trestu. Neviem už presne kde som to čítala, ale v podstate ten autor tvrdil, že nie je dobré psa trestať alebo na neho kričať, ak to urobí doma, pretože si môže myslieť, že vyprázdňovanie ako také je niečo zlé. Pes si v podstate veľmi rýchlo aj bez fyzického trestu dokáže spojiť činnosť, za ktorú dostane odmenu a činnosť, za ktorú ju nedostane. Chrty sú veľmi vnímavé a citlivé psy, obzvlášť na fyzické tresty, takže žiadne pohlavky novinami ani šticovanie za kožu na krku neprichádzalo do úvahy. Na začiatku som jednoducho vyložila kartónom celú chodbu až ku vchodovým dverám. Chodili sme von vždy tú istú hodinu ráno, na obed, večer a pred spaním na malé prechádzky. Medzi týmito pravidelnými prechádzkami sme išli von aby spravil čo potrebuje vždy cca 15 minúť po jedle, hneď ako sa zobudil alebo keď sme sa dohrali, lebo to sa mu takmer vždy pohli črevá. Vždy keď sa vonku vycikal alebo vytlačil "šulec", dostal kostičku, vychválila som ho slovne a dotykom. Ak to spravil doma, samozrejme žiadnu odmenu nedostal, ale ani trest. Proste som bez slova po ňom upratala. On sa mi väčšinou hneď začal motať popod nohy a keď videl, že ho ignorujem, žiadne pohladkanie, len bez slova utieram handrou zem, tak to bol pre neho dostatočný trest. Ak som ho náhodou prichytila priamo pri čine, dôrazne som povedala "Casper, NIE". Zároveň som sa snažila všímať si na ktoré miesta na kartónoch ciká najčastejšie a tie som nechávala, s tým že ostatné kartóny som pomaly odstraňovala. Asi po dvoch týždňoch sme skončili na jednom "kartóniku", ktorý bol tesne pri dverách, a keď už som videla, že sa pohol jeho smerom, tak som ho brala na ruky a hneď von a tam odmena. Potom už som odstránila aj ten posledný kartón a asi po mesiaci už v pohode vydržal do pravidelných prechádzok. Veľkou výhodou bolo, že Casper prišiel domov v lete a veľa času sme trávili vonku na záhrade, kde vždy dostal odmenu a pochvalu keď si "cikol" alebo vytlačil "šulec", takže si to celkom rýchlo dokázal v tej svojej hlavičke pospájať. Problém bol jedine v novom prostredí, ak sme išli niekde na návštevu, tak tam sem-tam niečo vyparatil, ale v podstate v 4 mesiacoch už nerobil ani to. Sama som bola prekvapená, ako rýchlo sa to naučil a rozhodne každému môžem len odporúčať. Je síce pravda, že ja som s ním bola prvý mesiac 24 hodín denne a nie každý toľko času môže psíkovi na začiatku venovať, ale jednoznačne to stojí za to.